Tato seria kesiek ma za ciel vysvetlit zakladne pojmy a principy smerovacich (v dnesnej dobe uz zdomacnele - routovacich) protokolov.
Vo vseobecnosti si mozeme pod pojmom routovanie predstavit hladanie cesty v pocitacovych sietach pre data, ktore cestuju od jedneho pocitaca k druhemu.
O routovanie sa staraju zariadenia, ktorym sa hovori routre. Kazdy takyto router je pripojeny k nejakej sieti (subnetu). Na smerovanie sa pouziva IP protokol.
Routovanie ma 3 formy:
- staticke - do routovacej tabulky je priamo zapisana informacia, ktora siet je kde pripojena. Je to bezpecne routovanie, ale tazkopadne, kedze nie je schopne reagovat na zmeny v sieti
- defaultne - pouziva sa vtedy, ked router nema specificku informaciu kde je konkretna siet pre nejake data a tak vsetky data posiela jednym smerom
- dynamicke - reaguju na zmeny v topologii sieti, routre si medzi sebou vymienaju data o dostupnych sietach a automaticky si prisposobuju routovacie tabulky podla tychto udajov
IS-IS - Intermediate System to Intermediate System
IS-IS je tzv. link-state protokol a podobne ako u OSPF, aj tu je pouzity Dijkstra SPF algoritmus na vytvorenie databazy sietovej topologie a neskor na zaklade tejto databazy najdenie najlepsej cesty (idealne najkratsej) do cielovej siete.
Tento protokol bol vyvinuty firmou Digital Equipment Corporation ako sucast rodiny protokolov DECnet Phase V. Na rozdiel od inych IP routovacich protokolov, ktore bezia na protokoloch 3. a 4. vrstvy, IS-IS funguje uz na 2. vrstve OSI modelu - data link. Povodny umysel vyuzitia IS-IS bolo routovanie datagramov v ramci protokolu CLNS, no neskor bolo IS-IS rozsirene, aby podporovalo aj rozsirenejsi IP protokol. Takato verzia sa uz vola Integrated IS-IS.
Kedze protokol IS-IS bol vyvinuty pre ISO protokol CLNS, tak router nepotrebuje mat na vsetkych svojich rozhraniach definovane ziadne IP adresy pre fungovanie routovania. Namiesto toho iba samotny router potrebuje nejaku adresaciu, ktora sa v tomto pripade vola NSAP - Network Service Access Point. Zatial co IP adresy su (vo verzii IPv4) dlhe 32 bitov zapisovane vo stvorici bajtov (napr. 192.168.1.1), adresy NSAP mozu byt dlhe 8 az 20 bajtov. Vo vacsine pripadov sa pouzivaju adresy dlhe 10 bajtov.
Priklad NSAP adresy pouzivanej v protokole IS-IS (v dlzke 16 bajtov):
49.0030.0009.0243.0000.0011.0004.02D1.00
Prva cast adresy sa vola AFI - Authority and Format ID - specifikuje format adresy a autoritu, ktora adresu pridelila. Jej velkost je 1 bajt. Pre privatne adresovanie je vyhradena hodnota 49.
Druha cast sa vola IDI - Interdomain ID - identifikuje domenu. Moze byt dlha az 10 bajtov. V nasom priklade ma dlzku 6 bajtov a hodnotu 0030.0009.024
AFI a IDI davaju dohromady tzv. IDP - Interdomain part - dalo by sa to prirovnat classfull sietam v protokole IP.
Dalsia cast sa vola HODSP - High order domain-specific part - da sa pouzivat na rozdelovanie pridelenej domeny na mensie casti. V IP svete je to ekvivalent subnetov. V nasom priklade ma dlzku 2 bajty a hodnotu 0000.
Dalsich 6 bajtov sa vola System ID - identifikuju koncove zariadenie teda router. Castokrat sa pre system ID pouziva cast MAC adresy zo sietovej karty. V nasom priklade sme pouzili 0011.0004.02D1
Posledna cast sa vola NSEL - N-Selector - sluzi na identifikaciu procesu na koncovom zariadeni. V IP svete je to ekvivalent portu/socketu. Nesluzi na routovacie rozhodovanie. Pokial je jeho hodnota 00, tak ukazuje priamo na zariadenie - router a vtedy sa cela adresa vola NET - Network Entity Title.
HODSP, System ID a NSEL davaju dohromady DSP - Domain Specific Part NSAP adresy.
Protokol IS-IS sa v beznych firemnych sietach pouziva velmi zriedka, pretoze na pohlad vyzera velmi zlozito a standardni IT administratori radsej aplikuju routovacie protokoly na baze IP, ktory velmi dobre poznaju. IS-IS vsak najdete v transportnych sietach velkych operatorov, kde je velmi oblubeny pre svoju vynikajucu skalovatelnost (ma nejakye vyhody oproti OSPF), rychlejsiu konvergenciu a podporu viacerych nadstavbovych protokolov.
A kde je teda keska? Pozri sa poriadne do listingu, urcite najdes kde je ukryta!
Happy caching!