Klenovec je rázovitá obec ležiaca v údolí Veporského Rudohoria. Názov obce je odvodený od stromu klen. Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku 1340 v darovacej listine sedmohradského vojvodu Tomáša. V 15. storočí obec vystriedala viacerých zemepánov. V roku 1594 až do zrušenia poddanstva bol život predkov pripútaný k rodine Kubínyiovcov. Tí mali v Klenovci 3 kúrie, z ktorých posledná stojí aj dnes na nižnom konci obce “Majeri”.
Pôvodní obyvatelia boli Nemci, konkrétne baníci a miestni zemania. Počas valaskej kolonizácie prišli do Klenovca valasi, ktorí poznamenali charakter domáceho obyvateľstva. V roku 1848 sa tu usadili “vrchovci”, ktorí hovorili goralským nárečím, nazývali ich aj Poliakmi, pochádzali zo slovensko-poľského pohraničia. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka na roztratených salašoch a uhliarstvom, v samotnej obci remeslami, najmä súkenníctvom. V doline pracovali do konca 19. storočia železné hámre. Po roku 1918 ostal Klenovec rázovitou roľnícko-robotníckou obcou.
Počas Slovenského národného povstania patril Klenovec k hlavným strediskám protifašistického odboja, do povstaleckej armády sa dobrovoľne prihlásilo do 700 mužov.
Protifašistický odboj dnes pripomína pomník padlým a viaceré pamätné tabule na námestí, pomníky na lazoch a okolitých horách.
Z obecnej kroniky:
„V decembri 1944 Klenovec obsadili Nemci. Krátko pred Silvestrom miestny bubeník vyhlásil, aby sa nikto z dediny dva dni nepohol ani na krok. Všetci musia byť doma, lebo tamojšie nemecké veliteľstvo ide preverovať legitimácie. Kto v nej nebude mať nemeckú pečiatku, bude sa s ním zaobchádzať ako s partizánom. Viac k tomu nebolo treba povedať. I partizánom takéto overenia nemohli škodiť, teda ostali v obci skoro všetci. Len tí najopatrnejší zostali na vrchoch.“
„Do veľkej razie sa fašisti pustili 31. decembra 1944. Náreky žien a plač detí sa ozývali obecným domom i klenovským kostolom. Muži sa tiesnili v kultúrnom dome. Nahnali ich sem nemeckí nacistickí vojaci. Keď medzi chlapov prišiel Antek, všetci zdúpneli. Poznali ho ako partizána a teraz je tu s Nemcami. Chýry o možnom zradcovi vo vlastných radoch, ktoré už dlhšie kolovali dedinou, sa potvrdili.“
„Takto na Klenovčanov zosnovali zradnú pascu. V nej uviazlo 49 ľudí. Väznili ich, vypočúvali, bili. Väčšinu nakoniec poslali do koncentračného tábora.“
O udalostiach tých dní verne svedčí opis v obecnej kronike, ale aj autentické zápisky v denníku môjho starého otca.
Tí, čo potrebujú zaparkovať, môžu na úvodných súradniciach.
Parkovisko je pri obecnom úrade, kde sa tiež nachádzajú pamätné tabule významných rodákov.
Stage 1: N 48° 35. 823´, E 019° 53.402´
Na budove vtedajšieho aj súčasného Obecného úradu je pamätná tabuľa: veliteľstvo ktorého frontu sídlilo v budove? .... dve slová, počet písmen = AB
Stage 2: N 48° 35.796´, E 019° 53.489´
Pamätná tabuľa na bývalom kultúrnom dome: Koľko občanov bolo odvlečených gestapom? = CD
FINAL:
N 48° 35.(824 – AB)´
E 019° 53.(335 + CD)´