Oravsky biely potok
Pozdravujeme milý priatelia . Pozývame vás do okolia tejto malebnej dediny ktorá nám prirástla k srdcu už od našich detských čiaš .
Séria spočíva zo 44 kešiek rôznej veľkosti obtiažnosti a umiestnenia ktorá váš prevedie všetkými vrcholmi bielopotockého chotára . Trasa ma dĺžku 15 km a pripravte sa na celodennú túru . Tí odvážnejší môžu sériu absolvovať aj na bicykli . Trasa po prvý vrchol je náročnejšia ale potom je to stredne ťažká cyklo túra . Miestami je to o tlačení do kopca .
Niečo z historie
V Skorušinských vrchoch sa nachádzajú hrubšie vrstvy dolomitného pieskovca. Miestny výskyt mäkkého a ľahko spracovateľného pieskovca, vhodného na stavebné i dekoračné účely, podnietil v Bielom Potoku vznik kamenárskej výroby.
Na podnet správy oravského komposerátu sa začalo s ťažbou kameňa. Obec sa stala jedným zo stredísk kamenárskej výroby na Orave. Prvý raz sa v tejto súvislosti spomína roku 1728 ako stredisko špecializované na výrobu mlynských kameňov.
Od polovice 18. storočia možno na Orave sledovať rozvoj rezbárskej a plastickej kamenárskej tvorby, ktorá súvisela s nástupom rekatolizácie. Obnovu katolíckej viery tu od roku 1651 uskutočňovali poľskí jezuiti, ktorí priniesli na Oravu barokový sloh. V jestvujúcich kostoloch sa stavali oltáre podľa nastupujúceho výtvarného štýlu, drevené kostoly sa prestavovali na murované. Rozšírila sa aj stavebná činnosť mimo kostola: na cintorínoch, pri cestách, na poliach sa stavali kaplnky, božie muky, kríže, sochy na kamenných stĺpoch, neraz ako pamätníky živelných pohrôm a zároveň prosba o ochranu.
Od začiatku 19. storočia sa nahradzovali drevené hlavné kríže i náhrobníky na cintorínoch kamennými. Pri týchto zvýšených požiadavkách uplatňovala sa práca domácich majstrov z bielopotockej kamenárskej dielne.
Od druhej polovice 18. storočia sa vo zvýšenej miere začali stavať kamenné domy, čo podnietilo rozšírenie sortimentu kamenárskej výroby. Kamenári pri výrobe používali jednoduché nástroje: čakan, dláto, kliny , klepáčik, kladivo a iné.
V Bielom Potoku sa postupne uplatnila výroba dlaždíc a ,,bahríkov'' - tehličiek oblúkovitého tvaru, z ktorých sa stavali oravské valcovité pece. Vyrábali sa tu tiež ,,címere'' - prstencovité obrubne na studne o priemere až 2 metre.
Tunajší kamenári zhotovovali žarnovy, brúsy a osly na ostrenie kôs. Najkvalitnejšie osly pochádzali z kameňolomu v Priekovej a boli vychýrené na širokom okolí. Kamenárska výroba bola v 19. storočí zameraná na trh. Bielopotockí kamenári často pracovali ako námezdní robotníci na stavbách a opravách kostolov, ako aj obytných domov. Ťažba kameňa upadla v prvej polovici 20. storočia. Dnes o nej svedčia tri kameňolomy: pod obcou, oproti fare a nad obcou.
V období vzrastu písomnej agendy sa oravské panstvo snažilo zadovážiť si papier vlastnou výrobou, a preto si koncom 18. storočia založilo tri papierne, z ktorých jednu aj v Bielom Potoku. Papiereň v obci bola založená v roku 1781. Jej existenciu uvádza Korabinský vo svojom Lexikone z roku 1786. Papiereň pravdepodobne vyhorela pri požiari obce roku 1794.
Po vyhorení papierne správa oravského panstva niekedy v rokoch 1829 - 1831 poverila papiernického majstra Juraja Pánika výstavbou novej papierne. Z dôvodu jeho náhleho úmrtia roku 1831, papiereň na základe zmluvy s oravským panstvom z 28. septembra 1833 prebral majster Gašpar Rehulka. Ročne platil oravskému panstvu nájomné vo výške 40 zlatých a ročne mu musel predať 25 rysov, resp. 25 000 hárkov papiera bieleho, čistého a súceho na písanie. Panstvo, ktoré mu za každý rys platilo 25 zlatých, si takto zabezpečilo stále dodávky písacieho papiera pre svoju administratívu. Platnosť zmluvy sa obnovila roku 1850. Majster Gašpar Rehulka používal svoju osobitnú priesvitnú značku na vyrábanom papieri. Jeho priesvitka mala na ľavej polovici hárka umiestnenú variantu uhorského znaku so štítom, v ktorom bol dvojkríž a kockované pole. Nad štítom bola jednoduchá korunka. Na pravej polovici hárka bolo písmeno R.
Bielopotocká papiereň bola stavaná na vodný pohon. Vo výbave mala strojové zariadenie a brús na drevovinu. Drevovinu používala sama na výrobu papiera a tiež ju predávala lisovanú v tehlách.
Z papiernických majstrov v obci sa spomína aj majster Peter Rehulka, ktorý bol tovarišom v párnickej papierni. Bielopotocká papiereň zanikla vyhorením roku 1880. Dnes už niet po nej ani pamiatky. Pravdepodobne stála na mieste dnešnej píly.
Ku keške .
Na súradniciach nájdete kamenný kríž . Názorná ukážka kamenárskej prace OBP Vašou úlohou bude zistiť , čo sa nachádza zo zadnej strany kríza a kolkými klincami je to na kríž pribité je to jednociferné číslo A . Jednoducho len vložte do vzorca a máte finálne súradnice .
N 49° 16. (A*66)-181
E 019° 32.(89*A)-216