Tajch Rozgrund
Projekt tajchu vypracoval Samuel Mikovini v roku 1741. V rokoch 1743 – 44 bola stavba pod jeho vedenim zrealizovana. Az do vybudovania priehrady Meurad v Alzirsku v rokoch 1855 – 59 bol tajch Rozgrund povazovany za najodvaznejsiu vodnu nadrz na svete. Tym sa vlastne potvrdila technicka vyspelost jeho realizatorov.
Aj plnenie tajchu bolo domyselnym sposobom riesene z prevaznej casti z cudzieho povodia vybudovanymi privodnymi jarkami, Rozgrundskym (zapadnym) v povodnej dlzke cca 1900 m a Schonlindenskymi jarkami v povodnej dlzke cca 1500 m z plochy povodia cca 35 km². Dalej bola voda privadzana z vlastneho povodia Teplym potokom ako hlavneho pritoku a z vedlajsich pritokov (povodnej stolne Rafael) zo zapadnej casti tajchu, z juznej casti zo stolne Roxner Ignac a z dalsich dvoch horskych bystrin z vychodnej casti tajchu z plochy cca 15 km².
Zrazkova voda bola v max. miere vyuzita na pohon banskych a upravnickych zariadeni pocas celeho roka. V case nadmernych zrazok odber vody bol z prevaznej casti realizovany zo zbernych pritokovych jarkov priamo do nahonnych jarkov privadzajucich vodu k strojnym banskym a upravnickym zariadeniam, pricom bol odstaveny odber vody z nadrze. Sucasne zvysena zrazkova cinnost vo vlastnom povodi bola vyuzivana na doplnovanie tajchu. Este domyselnejsie bola vyuzivana voda, ktora najskor pohanala banske strojne zariadenia, najma cerpacie stroje a nasledne dalej spolu uz aj s vycerpanymi banskymi vodami na vybudovanych viacerych spadoch vo Vyhnianskej doline pohanala este strojne upravnicke zariadenia (stupy, splavy a pod.). Prikladom je rok 1768, ked v sachte Leopold v Bankach boli postavene Karolom Jozefom Hellom dva vodostlpcove cerpacie stroje, s ktorymi sa vycerpavala voda z hlbky 99,2 m. Pohonna voda bola privadzana vrchnym nahonnym jarkom – Leopoldsachtovym z vypustneho systemu tajchu. Kazdy z nich mohol spotrebovat cca 2300 m³/24 h vody, aby zo spominanej hlbky vycerpal cca 1300 m³/24 h. Vycerpana banska voda spolu s vodou uz raz pouzitou pohanala nielen stupy Hoferstolnianskeho taziarstva, ale na vybudovanych spadoch vo Vyhnianskej doline aj dalsie stupy z inych taziarstiev.
Pre plynulejsie zasobovanie vodou spominanych cerpacich zariadeni v sachte Leopold bol na konci nahonneho jarku vybudovany mensi tajsok, ktory sa nachadzal na vyvysenom mieste vzhladom k ohlubni sachty, cim sa dosiahla vacsia spadova vyska a tym aj nasledne zvyseny vykon cerpadiel. Kedze spominany system cerpania vody zo sachty Leopold si vyziadal vacsie mnozstvo vody, bolo potrebne zvysit objem vody v tajchu Rozgrund. Tento problem vyriesil jeden z byvalych uspesnych ziakov Samuela Mikoviniho Jozef Lill, ked navrhol a vypracoval projekt zvysenia hradze o jednu siahu (cca o 2 metre), cim sa vyrazne zvysil objem tajchu a tym aj predlzila doba cerpania vody. V 19. stor. sa uz niekolkokrat vyuzita voda vo Vyhnianskej doline pri pohone upravnickych strojnych zariadeni vyuzivala aj pri Vyhniach v Starej stolni Antona Paduanskeho, kde pohanala vodnostlpcovy stroj na cerpanie vody. Pohonna voda v mnozstve 0,410 m³/min. dosiahla pri spadovej vyske 44 m vykon 4 HP, co postacilo na vycerpanie vody 0,145 m³/min.
Okrem vrchneho nahonneho jarku – Leopoldsachtoveho bol vybudovany aj spodny – Karolsachtovy, ktory bol prepojeny s vrchnym jarkom tzv. regulacnym vypustnym systemom, ktory umoznoval dodavat vodu v potrebnom mnozstve pre potreby pohonu najma upravnickych zariadeni v sachte Karol na Bankach. Vyuzita voda odtekala do Vyhnianskeho potoka, kde bola znovu pouzivana na spominane zariadenia.
Po ukonceni banskej cinnosti v Rozgrunde, na Bankach a vo Vyhniach voda z vodnej nadrze – z tajchu Rozgrund sluzila pre potreby tovarne Karola Kachelmanna vo Vyhniach a tiez ako zdroj pitnej vody pre Bansku Stiavnicu.
Od roku 1981 sa stal spravcom vodarenskej nadrze Rozgrund byvaly podnik Povodia Hrona v Banskej Bystrici, v sucasnosti odstepny zavod Povodia Hrona spadajuci pod Slovensky vodohospodarsky podnik Banska Stiavnica, ktory je v sucasnosti spravcom. Vysledkom prechodu spravcovstva doslo k zasadnej zmene v pohlade a v pristupoch k jej zachovaniu a obnove. V rokoch 1986 – 87 bola vykonana rekonstrukcia casti bezpecnostneho priepadu, na pritoku Tepleho potoka do nadrze bol zabudovany limnigraf (pristroj na graficke zaznamenavanie pohybu vodnej hladiny). V rokoch 1987 – 89 bol vycisteny Shonlindensky jarok a spristupnenie cca 20 m stolni dnoveho vypustu. V roku 2004 bola vykonana rozsiahla rekonstrukcia hradzoveho telesa a vypustneho systemu.
Zakladne parametre nadrze:
Hydrologicke udaje:
- plocha povodia: Teply potok 140 km², Teply potok + jarky 325 km²
- dlhodoby priemerny prietok: a, 0,019 m³/s; b, 0,043 m³/s
- priemerny uhrn zrazok: 750 mm
Hladiny v nadrzi:
- min. prevadzkova hladina 693,00 m n. m.
- max. prevadzkova hladina 705,00 m n. m.
- max. dovolena hladina 705,80 m n. m.
Objem nadrze:
- staly objem Vs= 87 247 m³
- zasobny objem Vz= 445 192 m³
- retencny objem Vr= 43 281 m³
- celkovy objem Vc= 575 720 m³
Ku cache:
Cache sa nenachadza na vychodiskovych suradniciach. Pre ziskanie spravnych koordinatov bude potrebne najst spravnu odpoved pre nasledovnu ulohu:
Ak zmiesate 120 l vody, ktora je slnkom zohriata na 75 °C, 65 l chladnejsej vody s teplotou prijemnych 28 °C a 37 l vody teplej 22 °C, aka je vysledna (t)eplota vsetkej vody ihned po zmiesani? (XY.Z °C), s tym ze zanedbame vymenu tepla medzi vodou a okolim.
Ziskany vysledok dosadte do nasledovneho vzorca:
N 48° 28.[Z-Y+X][X-Z][(Y*Z]
E 018° 52.[Z][X+Z-Y][X]
CRC:X+Y+Z = 11
Po zalogovani, prosim, ulozte krabicku na povodne miesto.
Na mieste, prosim, dbajte na maximalnu opatrnost, bezpecnost a ohladuplnost voci sebe, voci okoliu aj voci prirode.
Cache: v1, Listing:1.1, Logbook: No.1