Marcus Aurelius Antonius
* 26. april 121, Rim - + 17. marec 180, Vindobona - teraz Vieden
Nasa krajina zanechala silnu stopu aj v slavnom rimskom cisarovi Marcovi Aureliovi a inspirovala ho natolko, ze pri rieke Hron (v prepise z greckej abecedy do latinskej Granau) napisal prvu knihu zo svojho diela - ,,Hovory k sebe samemu", ktora obsahovala celkovo 12 knih. Toto dielo napisal po grecky priblizne v poslednych desiatich rokoch zivota, v casoch svojho vojenskeho tazenia proti germanskym kmenom Markomanov a Kvadov. Prvou knihou vzdava vdaku vsetkym, ktori v nom v minulosti nieco hodnotne zanechali - dedo dobrotu, otec skromnost a muznost, matka zboznost, stedrost, odpor k zlym skutkom a myslienkam a lasku k prostemu zivotu.
Marcus Aurelius, alebo Markus Aurelius bol rimsky cisar a filozof (prezyvany ,,filozof na trone"), predstavitel mladsieho stoicizmu. Bol poslednym z tzv. adoptovanych cisarov. V rimskej historiografii (pohanskej i krestanskej) je pokladany za jedneho z najlepsich cisarov, ktori vladli v Rimskej risi. Splnal poziadavky, ktore na dobreho panovnika kladol Platon vo svojom spise Politeia (Ustava) a Politikos. Voci senatu sa spraval tak, ze nedal ziadneho z jeho clenov popravit, snazil sa o umiernenu politiku.
Roku 172 sa pri Hrone udiala kuriozna udalost. Rimska jednotka sa v priebehu horuceho letneho dna dostala do obklucenia a hrozila jej smrt smadom. Zachranil ju vsak nahly a necakany dazd, v com vsetci zucastneni videli zasah bohov. Historicku udalost pod nazvom "zazracny dazd" zachycuje historik Cassius Dion (okolo 155 - po 235) vo svojich Rimskych dejinach.
Legenda o zazracnom dazdi.
,,Veru uz po mnohych tazkych zapasoch a nebezpecenstvach si Marcus Aurelius podrobil. Markomanov a Jazygov. Ba proti takzvanym Kvadom z toho povstala velka vojna a postastilo sa mu neuveritelne vitazstvo: no skor to bol dar od boha. Ked sa totiz Rimania v bitke dostali do nebezpecneho polozenia, zachranilo ich bozstvo neuveritelnych sposobom. Lebo ked ich Kvadi obklucili na vhodnom mieste, Rimania odvazne bojovali so stitmi prirazenymi k sebe. Tu barbari zastavili boj v ocakavani, ze ich lahko zajmu ukonanych palavou a smadom. Vsetko navokol zahatali, aby Rimania nemohli odnikadial ziskat vodu. Aj poctom ich totiz velmi prevysovali. Ked sa teda Rimania ocitli vo vrcholnej tvrdzi, kedze boli ukonani a doranani, vystaveni upeku slnka a smadu, a ked uz preto nevladali ani bojovat, ani niekam ustupit, ale zoradeni v siku ostali stat na mieste spalovani horucavou, odrazu sa zhluklo mnozstvo oblakova spustil sa husty lejak, co sa stalo istotne na bozi zasah. Rozprava sa totiz, ze akysi egyptsky mag Arnufis, ktoreho mal Marcus Aurelius so sebou, privolal akymisi carami istych demonov a okrem inych predovsetkym vladcu ovzdusia Herma. Ich posobenim vraj stiahol na zem dazd. Ked sa dazd spustil, sprvoti vsetci dvihali tvare k nebu a zachytavali si vodu do ust. Potom jedni nastavovali stity, ini aj prilbice, sami lacne hltali a davali pit aj konom. A hoci k nim pribehli barbari, neprestali pit a sucasne sa usilovali bojovat. Ba niektori este aj zraneni chlipali odrazu vodu i krv, co im stekala do prilbic. A boli by azda utrpeli strasnu pohromu, lebo nepriatelia do nich dobiedzali, zatial co oni boli vacsinou zaneprazdneni pitim, keby sa proti nepriatelom nestrhlo mocnu krupobitie s mnozstvom bleskov. Tu bolo vidno z neba dopadat na to iste miesto vodu i ohen. Tak jednych premacalo a pili, druhych spaloval ohen a zomierali. A Rimanov sa ohen ani nedotkol, ba ak sa dakde k nim dostal, zaraz zhasol, kym barbarom nebol na osoh ani dazd, ale dokonca este vacsmi sta olej roznecoval na nich plamene, takze dazdom premacani hladali - vodu. Tu sa jedni zranovali, aby ohen zahasili hoc aj krvou, druhi zase utekali hoc aj k Rimanom, lebo vraj len oni maju spasnu vodu. I sam Marcus Aurelius ich lutoval."
Na spiralovom reliefe stlpa na Piazza Colonna v strede Rima, je vytesanych 116 scen, z ktorych mnohe podla historikov zobrazuju udalosti, ktore sa odohrali prave na uzemi dnesneho Slovenska. Mozno stotoznit vyjav zazracneho dazda na takmer 30 metrovom stlpe na Piazza Colonna „s predlohou“ na Slovensku? Za urcitych predpokladov je tuto udalost mozne situovať do hrochotskej doliny k Janosikovej skale, vyhlasenej ako prirodna pamiatka. Pri urcitej predstavivosti, ak porovname fotografiu tejto skaly s vyjavom na spominanom stlpe, istu podobnost mozno najst :).
Ku cache:
Na zistenie ulozenia cache bude potrebne vyriesit nasledovne zadanie:
N: Ak k cislu X z matematickej postupnosti 100 – 365 – 24 – 60 – X, priratas najmensie kladne cele cislo, a zaroven pred vysledok doplnis cislo oddelujece zaporne cisla od kladnych, vyjdite ti suradnica N. (Indicia: Cas vie vsetko)
E: Ak k roku udalosti zazracneho dazda priratame vysku stlpa na Piazza Colonna, + pocet vyobrazeni scen na stlpe Marca Aurelia a + vysledok matematickej ulohy suradnice N, zostane ti uz len navysit ziskanu cifru o hodnotu, ktorou je pocet knih diela "Hovory k sebe samemu" delenu poctom mesiacov jedneho rocneho obdobia. Vysledkom je suradnica E.
Final: N 48° 44.N, E 019° 09.E
Keska sa nachadza na frekventovanom mieste, myslite na to pri jej hladani. Obcas naozaj staci pockat minutku. Po zalogovani, prosim, krabicku dajte do povodneho stavu a ulozte na povodne miesto.
V keske nie je miesto na pero, doneste si vlastne !!!
Na mieste, prosim, dbajte na zvysenu opatrnost, bezpecnost a ohladuplnost.
Cache: No.1, Listing:v1.2, Logbook: No.1