|
Vydra riečna v Slovenskom raji
Vydra je veľmi dobre osídlená v povodí Hornádu a Hnilca. Početnosť vydier závisí od rybnatosti riek na rôznych úsekoch, vďaka tomu sa pre ochranu vydry robia rôzne ochranárske opatrenia, ako zarybňovanie, vylúčenie úsekov od návštevníkov alebo regulácia tokov a revitalizácia do pôvodných prírodných meanrov.
Biotop
Výskyt vydry je v dôsledku prenasledovania a narušenia životného prostredia v strednej Európe obmedzený len na niektorých miestach. V minulosti boli vydry vyhubené najmä lovom, v súčasnosti limitovaným nedostatkom biotopov (znečistenie vôd, regulácia tokov a výstavba vodných priehrad). Po renaturácii vôd by sa vydra mohla znovu rozmnožiť a usadiť na pôvodných miestach výskytu. Prednostne obýva brehy stredných a dolných častí tokov, menej rybníky a ich prítoky. Pre odchov mláďat sú vhodné hlinité brehy vyššie ako 1 m, s bohatými brehovými porastmi a početnými bohato zarybnenými tôňami.
Život
Vydra je nočný živočích, iba na územiach, kde nie je rušená, loví aj cez deň. Loví prevažne ryby, menej raky, obojživelníky, vodné cicavce, vtáky a bezstavovce. Otvor do podzemnej nory s priemerom nad 10 cm je často medzi a pod koreňmi stromov, nora má jednu z chodieb vyúsťujúcu priamo do vody, nora dlhá 2-3 metre má na konci široké, trávou a machom vystlané ležovisko a má aj jednu zvislú vetraciu šachtu. Odlišnosti medzi stavbou vydry a bobra na brehu sú v tom, že je u vydry je podzemná - u bobra pozemná, relatívne vzdušná a preto bez vetracej šachty.
Výborne pláva a potápa sa. Vo vode sa pohybuje obratne, na súši skôr hopká. Lovné teritórium rodiny má okolo 11 km hlavného toku a ďalších 26 km prítokov. Na zimu migrujú do pstruhového pásma s nezamŕzajúcimi úsekmi. V tomto čase často prechádzajú z jedného povodia do druhého a prejdú až 35 km. Vyhrabáva si jeden stále obývaný brloh so vchodom pod vodou a viac príležitostných dier pri vode.
|