Vo vzdialenosti 50 metrov západne od vstupnej brány k objektu zobrazenom na dobovej fotografii nájdete informačnú tabuľu, z ktorej zistite letopočet viažuci sa k objektu v tvare ABDE. Pokiaľ chcete nájsť kešku, tak zistené čísielka prepočítajte C=B-2;F=E;N=E-1;O=D-1;R=A+4 a vložte takto: N 48° 26. [F] [R] [O] E 017°00. [N] [C]
Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha. V nasledujúcich desaťročiach sa osada rozvíja vďaka obchodnej ceste, známej pod názvom Magna via, ktorá dosiahla svoj rozkvet za vlády Karola Róberta v 14. storočí.
Osada Malacky vďaka tomu, že bola križovatkou ciest, mohutnela. Za zmienku stojí údaj historikov, že v 15. storočí, keď mala Bratislava okolo 7 000 obyvateľov, žilo v Malackách 500 ľudí, čo bol na tú dobu pomerne značný počet. V polovici 16. storočia získal Malacky a celé Plavecké panstvo Štefan Balaš. Malacky sa zásluhou Balašovcov stávali centrom celého Plaveckého panstva. Rodina sem chodila na lov a hodovala v tzv. loveckom kaštieli. V roku 1566 udelil cisár Maximilián II. Malackám trhové právo.
Nové obdobie rozmachu zažili Malacky od roku 1622, keď Plavecký hrad dostal do daru od Ferdinanda II. Pavol Pálfi. Opustil hrad a v Malackách začal so stavbou renesančného kaštieľa. Za ním prišli do Malaciek aj úrady, bola tu sústredená majetková agenda z celého okolia. To upevnilo význam Malaciek, zaručovalo jeho ďalší rast.
Pavol Pálfi začal budovať kláštor a vedľa neho aj kostol, ktorý po dohotovení v roku 1653 odovzdal rádu sv. Františka Assiského. Stavba kláštora s kostolom je dodnes obdivovaná ako príklad renesančnej kláštornej architektúry, komponovanej spolu s kostolom a opevnením.
Sedemnáste storočie sa stalo obdobím, v ktorom sa Malacky ako mestečko napriek nepriaznivej situácii v Uhorsku ekonomicky rozvinulo. Konali sa tu pravidelné týždenné trhy a výročné jarmoky.
V 18. storočí, v rokoch 1748-1787 za vlády Jozefa II. sa uskutočnil prvý skutočný súpis obyvateľstva v Uhorsku. Malacky mali z právneho hľadiska postavenie mestečka s trhovým právom. V roku 1787 v nich žilo spolu 2 152 obyvateľov, z toho 1 087 mužov a 1 066 žien. V mestečku stálo 231 domov. Z hľadiska sociálneho zloženia tvorili najpočetnejšiu skupinu želiari a sedliaci, teda kategórie obyvateľstva, ktoré sa v prevažnej miere venovali poľnohospodárstvu. K rozvoju prospel aj vznik prvej továrne na výrobu sukna a píly na spracovanie dreva. V roku 1808 Malacky vyhoreli. Už o dvadsať rokov však mali pri sčítaní 322 domov a 2 353 obyvateľov.
V 19. storočí v Malackách vybudovali prvé priemyselné podniky (parná píla, tehelňa, liehovar a továreň na mydlo). V 20. storočí pokračoval rozvoj potravinárskeho priemyslu, remesiel a spracovania dreva. Po 2. svetovej vojne v meste pribudli nové priemyselné podniky a počet obyvateľov sa zvýšil o viac ako desaťtisíc.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 žije v meste 17 051 ľudí.
Zdroje: www.malacky.sk www.ezahorie.sk www.malackepohlady.sk