Periodická tabuľka
Zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov, kde ich vlastnosti vyplývali z ich atómových hmotností, respektíve atómových čísel. Tento systém bol prevratný. Až do roku 1869, kedy Mendelejev svoj objav, po dlhom porovnávaní charakteristík všetkých známych prvkov, zverejnil, chýbali chémii všeobecné teoretické základy. Mendelejev publikoval svoju prvú tabuľku prvkov v časopise Ruskej chemickej spoločnosti v roku 1869, o rok neskôr predložil tabuľku presnejšiu, doplnenú o dva ďalšie prvky. Práca z roku 1870 mala názov Prirodzená sústava prvkov. Mendelejevovo dielo je tým ohromnejšie, že vtedy mal k dispozícii iba obmedzené materiály, 2 prvky a navyše mnohé z nich boli chybné – opisovali sa ako prvky „didym a. i.“ ktoré sa neskôr dali rozložiť na zmes prvkov skutočných, chemicky ďalej nedeliteľných.
Mendelejev si zoradil všetky známe prvky podľa stúpajúcich atómových hmotností a štúdiom vzniknutej tabuľky zistil iné zákonitosti, ktoré mu umožnili predpovedať objav neznámych prvkov, a dokonca určil ich fyzikálne a chemické vlastnosti. Pomenoval ich menom najbližšieho suseda v tabuľke s predponou EKA (prvý najbližší; napríklad ekahliník (eka-alumínium), ekabór, atď.).
V roku 1871 Mendelejev zverejnil publikáciu, predpovedajúcu objavy týchto prvkov, dokonca ich aj opísal. Vedecký svet mu nedôveroval, no v roku 1875 objavil Lecoq de Boisbsaudran gálium spektrálnou analýzou vo sfalerite, totožné s Mendelejovým ekahliníkom. Dokonca hmotnosť prvku, Mendelejevom predpokladaná, bola presnejšia ako Boisbsaudranovo prvé meranie. Periodická sústava triumfovala po objavení skandia Larso Frederiko Nilsonom (1879) s vlastnosťami Mendelejevom predpokladaného ekobóru, a germánia (ekakremík) C. Winklerom (1886) pri analýze nerastu argyroditu.
O všeobecné prijatie periodickej sústavy prvkov sa zaslúžil aj český chemik Bohuslav Brauner (1855 – 1935), Mendelejovov priateľ a spolupracovník, na želanie autora doplnil obsiahlu kapitolu o vzácnych prvkoch neskoršie vydanej slávnej Mendelejovej knihy Základy chémie (1869 – 1871)
Mendelejev publikoval 400 prác (vrátane práce z fyziky a metrológie), napríklad práce o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní a roztokoch.
Po Mendelejevovi je pomenovaný kráter na Mesiaci, minerál mendelevit a 101. prvok mendelevium.
Ku keške: Na úvodných súradniciach kešku nenájdeš. K jej nájdeniu potrebuješ zistiť spávne súradnice skrýše:
Finál a umiestnenie keš zmenené. Tak pozor, radšej si preverte finálky.