Historia cintorinov Traditional Geocache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Tato kes vas privedie ku novonosickemu cintorinu,o tomto cintorine som nenasla nijake zaznamy, tak si nieco povieme o histrorii cintorínov... História a súčasnosť kultúry pochovávania a cintorínov na Slovensku a v Európe.
Kult mŕtvych a s tým spojené pochovávanie sa objavuje už v dobe kamennej. Starostlivosť o zosnulých úzko súvisela s vierou v posmrtný život. S predstavou posmrtného života ako pokračovania života pozemského súviselo vkladanie milodarov a nástrojov do hrobov. U Slovanov je významná aj predstava sídla duše človeka v podobe vtáka alebo stromu. Kult stromu sa výrazne prejavil najmä na Slovensku v lesnatých oblastiach označovaním hrobov výsadbou stromu, alebo pochovávaním pod stromy. V pohrebnom rituáli pretrval napr. v podobe vetvičiek kladených do hrobu, či nosením stromčeka v pohrebnom sprievode. Na Slovensku bolo veľmi bohaté aj pohrebné zvykoslovie, ktoré súviselo už s predzvesťou smrti, prípravou človeka na smrť, úpravou miesta posledného odpočinku a výročnými zvykmi. To všetko je dokladom toho, aké významné miesto mala smrť, úcta k mŕtvym a starostlivosť o miesto posledného odpočinku v živote našich predkov. Vývoj pochovávania v Európe K najstarším svedectvám, ktoré nás informujú o ľudskej civilizácii, patria práve pohrebiská. V mladšej dobe kamennej vznikala prvá ranná sepulkrálna architektúra vo forme megalitických hrobov. Snáď najznámejšími sepulkrálnymi stavbami v histórii sú kráľovské hrobky v Egypte - pyramídy a skalné hroby v Údolí kráľov. Rimania vynašli pre pochovávanie sociálny systém. Pohrebné spolky sa starali o pochovávanie chudobných do tzv. kolumbárií, kde sa do výklenkov umiestňovali po dve urny s popolom. Rímske katakomby boli podzemné pohrebiská pre kostrové pochovávanie a súviseli s prechodom od spaľovania mŕtvych ku kostrovému pochovávaniu v 2.storočí n. l.. Pod vplyvom kresťanstva začína v celej Európe prevládať kostrové pochovávanie nad spaľovaním, čo je spojené s vierou v zmŕtvychvstanie zomrelých. Od povolenia kresťanstva sa pochovávanie uskutočňuje priamo v chrámoch a kláštoroch, alebo vo vysvätenej pôde v ich bezprostrednom okolí. Pére Lachaise Významné zmeny v pochovávaní nastali až v období osvietenstva, kedy z hygienických dôvodov boli zrušené cintoríny v okolí kostolov. Parížsky parlament v r. 1765 prikázal premiestnenie všetkých cintorínov z Paríža. Na novovybudovaných cintorínoch v Paríži bol zavedený viactriedny systém umiestňovania hrobov, členenie plochy pohrebiska bolo pravidelné, monumentálne hroby boli umiestňované popri cestách s alejami, ostatné jednoduchšie hroby tvorili hrobové polia. Zvláštnosťou boli krematóriá pre pohreby spálením, ktoré sa v priebehu 19. storočia chápali ako vedomé proticirkevné hnutie. Cintoríny tohto obdobia sa neskôr stali základom obrazu neskorších európskych cintorínov. Známy z tohto obdobia je parížsky cintorín Pére Lachaise otvorený v r.1807. Ohlsdorf V polovici 19. storočia pod vplyvom romantizmu vznikla záľuba skôr v krajinárskom stvárnení plôch cintorínov. V Európe vznikol prvý parkovo upravený cintorín Ohlsdorf v nemeckom Hamburgu. V rokoch 1897 - 1913 bol areál o rozlohe 400 ha upravovaný J. W. Cordesom (1840- 1917) ako prírodný park, do ktorého boli zakomponované hrobové polia. Okolo roku 1900 vzniklo v Nemecku reformné hnutie, ktoré vyzývalo k jednoduchosti pri tvorbe náhrobkov, ktoré majú vyjadrovať dôstojnú smrť. V tomto duchu bol založený lesný cintorín v Mníchove v r. 1907, kde bol les chápaný ako prírodná kaplnka, predpísaná bola jednoduchosť náhrobkov. Priaznivé podmienky pre vznik a rozvoj lesných cintorínov boli v 19. storočí najmä vo Švédsku. Severská lesnatá krajina, spätosť obyvateľstva s prírodou a vplyv romantizmu - to všetko prispelo k vzniku lesných cintorínov. Najznámejší z nich je lesný cintorín v Enskede pri Štokholme zrealizovaný v r. 1915 - 1940. Hore Vývoj pochovávania na Slovensku cintorína sv. Ondreja V 8. storočí bolo už juhozápadné Slovensko osídlené prevažne ľudom, ktorý svojich mŕtvych nespaľoval, ale pochovával kostrovo, čo bolo v celej Európe prejavom postupnej christianizácie. Slovania označovali hroby balvanmi, predovšetkým pri hlave a nohách, ktoré sa nazývali žiaľniky. Pochovaní boli väčšinou orientovaní nohami na východ, čo súviselo s kultom Slnka. S rozširovaním kresťanstva sa obmedzovali aj pohanské zvyky a pochovávalo sa okolo kostolov podľa cirkevných predpisov. Už v 16. storočí bola po prvý raz nastolená požiadavka, aby sa cintoríny zriaďovali mimo obcí a miest. Definitívne premiestnenie cintorínov na Slovensku súviselo až so zákonom z roku 1876, ktorý nepripúšťal zriaďovanie nových cintorínov okolo novovybudovaných kostolov uprostred mesta či obce. Vývoj väčších mestských cintorínov na Slovensku je podrobne známy najmä z histórie mesta Bratislava, ktoré svojou veľkosťou a multikultúrnosťou dalo priestor na vznik väčšieho počtu pohrebísk a to zvlášť napr. katolíckych, evanjelických a židovských. Aj tu vznikla v 18. storočí požiadavka premiestnenia pochovávania mimo mesta, preto v r. 1742 vydal magistrát zákaz ďalšieho používania vnútromestských cintorínov. Veľkým pokrokom bolo zriadenie cintorína sv. Ondreja v roku 1784, ktorý sa stal miestom posledného odpočinku popredných predstaviteľov vedy, kultúry a spoločenského diania od konca 18. až do polovice 20. storočia. V súčasnosti slúži Ondrejský cintorín ako areál vyhradenej zelene so zachovaným pôvodným pietnym charakterom, ale i rekreačnou funkciou. Prvé krematórium na území bývalého Rakúska - Uhorska bolo postavené už v roku 1916 v Liberci a prevádzku začalo v roku 1918. Veľmi skoro po vzniku Československa vzniklo na území Čiech a Moravy 14 krematórií. Na Slovensku nastal rozvoj kremácie až po 2. sv. vojne, ako prvé bolo vybudované krematórium v Bratislave - Lamači v r. 1968. 
Keska sa nenachadza priamo v areali cintorina, ale kusok od zadneho vchodu.Happy caching
Additional Hints
(Decrypt)
xrfxh uynqnwgr mibaxh bowrxgh!!! nw xrq fn anpuáqmn iahgev...i cenibz m qibpu vuyvpangýpu oengbi ib iýšxr ppn 50 pz anq mrzbh fv ilfvz an xbanevxh 🌲