Vavra príbeh o tajomnom strážcovi pokladu natoľko zaujal, že urputne pátral v kronikách o hrôzostrašnom prízraku so sovími očami. Nedozvedel sa nič, iba ak smer odkiaľ zutekali vyplašení trúfalci. Hneď toho dňa nabral odvahu a rozhodol sa ísť po trase zúfalcov. Opustené miesta aj cestičky, ktorým sa poverčiví desiatky rokov vyhýbali, si obkreslil z mapy mestskej kroniky.
Keď sa Vavro poberal z archívu začalo husto snežiť. Pred odvážnou púťou ešte nazrel do svojej mapy pod prístreškom poblíž pozostatkov opevneného námestia. Dnes tu nájdete úzku vežu s krížom a pred jej bránou námestíčko a podivnú maľovanú mapu, ktorá odkrýva i čriepky dávnych čias. Stojíte čelom k mape.
Odtiaľ sa vybral mladý hrnčiar po svojej pravici hore ulicou. Dúfajúc, že prestane snežiť a fúkať jeho smerom, pokračoval v ceste rovno za nosom. Vavro sa dozvedel, že práve v týchto miestach bývala aj rodina nemeckého obchodníka a zlatníka. Dnes namiesto domu Turmerovcov stojí starý biely domec s tromi oblokmi do ulice. Stojí pred ním podivný stĺp číslo 129. Keď sa ocitnete čelom k domu vydajte sa vľavo a choďte rovno až ku križovatke, kde stojí stĺp číslo 209. Tam odbočíte hore do kopca.
Vavro nebol nadšený, ale podľa mapy musel prejsť okolo domu v ktorom žil s rodinou. Zakrádal sa nenápadne ulicou. V trochu pozmenenej podobe Zlesíkov dom existuje dodnes. Ak ho identifikujete z fotografie, viete, že idete správne. Vavro sa blížil k viniciam, cez ktoré sa zo zakliateho lesa rozpŕchli vyplašení sedliaci. Vavro si razil cestu ulicou s domcami a viničnými hajlokmi. Spoza chrbta sa vám bude vynárať výhľad na Pukanec s bájnym Sitnom na horizonte. Budete stúpať rovno k domu pri kríži a nad ním prejdete popri oplotenom zdroji životodarnej tekutiny. Na krížnych cestách sa vydajte po stopách Vavra cestou vľavo. Na ďalšom rázcestí pôjdete rovno za nosom. Za chrbtom vám bude kovová brána so zelenou "machuľou". V týchto miestach už ide Vavro hájom. Postupne sa vám po ľavej strane odhalí zalesnené banské údolie a nad ním kopce.
Neodbočujte na krížnych cestách a držte smer. Po vašej ľavici prejdete okolo morušového sadu. Vavro sa už v týchto miestach zakrádal ohlušujúcim tichom lesa. Srdce mu bilo sťa bubon. Mysľou sa mu hnala nesmierna zvedavosť, ktorá pažravo hltala všetken jeho strach. Húkanie sovy ani nič podobné vôbec nepočul. Vy držte smer. Nedajte sa zviesť bočnými chodníčkami, ktoré vás budú neraz pokúšať. Na krížnych cestách pokračujte vždy po hlavnej cestičke rovno miernym klesaním do údolia.
Tam, kde sa cesta stáča doľava, Vavro zdesene zastal, akoby ho o zem prikovali! Tmavý les mu šepkal vánkom, sťaby na čarovnej flaute hral. Po svojej pravici zazrel magický mohutný dub s veľkou dutinou pri zemi. Zazdalo sa mu, žeby to bol práve onen strom, ktorý poklad chráni. Vavro podišiel k driečnemu dubu a neisto začal prehľadávať celý strom. Od samej radosti mu slzy vyskočili, keď si uvedomil, čo objavil. Jeho radosť však dlho netrvala. Zrazu sa horou prehnal studený vetrisko a jeho myseľ zavial strach zo záhadného strážcu pokladu so sovími očami. Schúlil sa ku stromu, aby poklad chránil svojim telom. Po chvíľke sa víchor zmenil vo vánok a započul akýsi neľudský šepot. Znel sťaby ozvena úderov padajúcich kvapiek v bani. Bolo to vari akési znamenie banského strážcu? Keď malú truhličku otvoril, rozžiarila sa mu tvár. Hneď si však spomenul na smutný osud jednej lásky. Poklad ihneď vrátil tam, kam patrí. Vedel však, že toto malé tajomstvo ďalšie roky bude chrániť ako oko v hlave. V jeden zimný večer o desiatky rokov Vavro rozpovedal svojmu synovi príbeh o tom ako sa stal vartášom pukanského pokladu.