Dunajské ramená v minulosti často menili svoje koryto, takisto ako samotný Dunaj.
Vojenské mapovanie - rok 1783
Najväčšie rameno Dunaja na území mesta bolo
Mlynské rameno, ktoré malo na mieste dnešnej Gagarinovej ulice šírku cca 100 metrov a existovalo ešte v 60. rokoch. Od toho názvy ulíc ako Mlynské luhy, Ružová dolina a podobne. Celkovo je história tohto ramena dosť smutná.
V roku 1873 dal vynálezca dynamitu Alfred Nobel postaviť v Bratislave továreň Dynamit Nobel, ktorá patrila do siete mnohých dynamitiek, ktoré dal postaviť po celom svete. Vyrábala výbušniny pre banícky, stavebný a zbrojný priemysel. V rámci Rakúsko-Uhorska išlo v poradí o druhú dynamitku, vybudovanú po továrni v Zámkoch pri Prahe.
Továreň Dynamit Nobel
Mlynské rameno po roku 1873 slúžilo ako otvorený kanál na odvádzanie odpadových vôd z továrne Dynamit-Nobel (hovorovo Dynamitka) do Malého Dunaja (od r.1951 premenovaná na Chemické závody J.Dimitrova (hovorovo Dimitrovka), po roku 1989 Istrochem).
Na otvorené Mlynské rameno bol napojený aj hlavný zberač sústavy zberačov „C“ verejnej kanalizácie, až do vybudovania čističiek odpadových vôd.
Západný úsek Mlynského ramena postupne rozširovaním mesta a reguláciou toku Dunaja zanikol. Ostala len časť od miesta dnešného Štrkoveckého jazera po vyústenie do Malého Dunaja.
Topografická mapa rok 1955
No neskôr počas rozrastania mesta smerom na východ zanikla aj táto časť. Zavážali ju zeminou a budovali nové ulice. V roku 1966 úradne povolili vznik skládky odpadu v bývalom Mlynskom ramene, takmer pri jeho vyústení do Malého Dunaja. Chemické závody Juraja Dimitrova začali do ramena nákladnými autami navážať chemický odpad. Odpad sa do ramena ukladal bez akejkoľvek izolácie dna. V roku 1979 začala Dimitrovka voziť odpad na skládku do Budmeríc. Viac ako desaťročné vrstvy chemického odpadu navezené do Mlynského ramena sa jednoducho prikryli zeminou.
Chemická skládka s označením CHZJD-SK/EZ/B2/136 sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Bratislava - Vrakuňa na ploche cca 4,65 ha. Počas skládkovania v období rokov 1966 – 1980 tu bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Odpad bol ukladaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena, ktoré nebolo zavezené úplne, ale bol tu ponechaný priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým terénom. Hrúbka odpadov sa pohybovala od 1,5 m – 2,5 m. Po roku 1980 sa začala "rekultivácia" skládky spočívajúca v prekrytí odpadu zeminou z výkopových prác pri výstavbe vtedajšieho Domu odborov. Celková mocnosť pokryvných materiálov dosahuje 2–3 m. Na zeminu bolo navezených postupne 22 000 m 3 ornice z vodného diela Gabčíkovo. Rekultivované územie však nebolo nikdy poľnohospodársky využívané vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo zabezpečiť expertízne posúdenie o nezávadnosti pestovaných poľnohospodárskych plodín.
Skládka odpadu (nižšie je vidieť vyústenie Mlynského ramena do Malého Dunaja)
Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Z uvedeného dôvodu vydala mestská časť Bratislava - Vrakuňa v roku 2002 na základe usmernenia vodohospodárskeho orgánu Okresného úradu Bratislava II, OŽP zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes.
V roku 2015 sa uskutočnila geologická úloha Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta – skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136. Prvou etapou boli vrtné, vzorkovacie a analytické práce. Úloha bola ukončená záverečnou správou.
Je predpoklad, že sanačné práce budú ukončené najneskôr v roku 2020.
Ministrestvo životného prostredia rozhodlo z dôvodu ekonomickej náročnosti nerealizovať aktívnu sanáciu. Vykoná sa sanácia kapsulizáciou (teda spôsobom, ktorým sa zdroje znečistenia zaizolujú), bude trvať 18 mesiacov a vyjde na 20 miliónov eur. Toto riešenie bude rýchlejšie a lacnejšie,
....a problém s likvidáciu odpadu odsunie na budúce generácie.
Na Mlynské rameno si môžete dnes spomenúť pri pohľade na ústie ramena do Malého Dunaja vo Vrakunskom lesíku, prípadne aj pri pohľade na Štrkovecké jazero.
Štrkovecké jazero vzniklo počas ťažby štrkopieskov pre stavebné účely a jeho voda sa vytvorila z okolitých podzemných vôd. V 50. rokoch minulého storočia tu ešte z Malého Dunaja cez Vrakuňu siahalo Mlynské rameno, to ale nakoniec zaniklo počas výstavby sídliska.
Rozloha vodnej plochy Štrkoveckého jazera je 5,5 ha a jeho obvod je 865 metrov. Dno jazera pri brehoch prudko klesá do hĺbky 6-8 metrov, v jeho strede je hĺbka dna menšia. Je to z toho dôvodu, že počas dolovania štrku bol bager umiestnený v dnešnom strede jazera a postupne sa otáčal a nemohol ťažiť štrk priamo pod sebou. Po odstránení ťažobných mechanizmov bolo jazero ponechané vlastnému osudu a na konci 80 a začiatku 90 - rokov bolo značné znečistené, malo neupravené brehy a dokonca sa uvažovalo o jeho zasypaní, k čomu našťastie nedošlo.
Bratislava rok 1960 (bod označuje polohu Štrkoveckého jazera)
Jazero leží na hlavnej migračnej ceste vodných vtákov, ktorá vedie pozdĺž Dunaja, a preto je zastávkou pre vtáky hľadajúce v ťahovom období vhodnú lokalitu na oddych a na získanie potravy. Pre obyvateľov Bratislavy je jazero zasa vyhľadávanou kultúrno-spoločenskou, oddychovou a športovou lokalitou. Okolo jazera je vybudovaná antuková bežecká dráha. Pri jazere je vybudované ihrisko pre deti a mládež.
Kúpanie v jazere nie je zakázané. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava kvalitu vody v jazere nesleduje. Kúpanie ľudí je výlučne na vlastné riziko.
Zdroje informácií, obrázkov a ďalšie zaujímavé linky...
Bratislavská Dynamitka v agónii – čo z toho plynie pre pamiatkárov?
Dimitrovka – chátrajúci priemyselný kolos
Jurij Dimitrov za to naozaj nemôže
Bratislavu ohrozuje toxická skládka. Jej odstránenie vyjde na milióny eur
enviroportál
ZÁVEREČNÁ SPRÁVA - PRIESKUM ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE - SKLÁDKA CHZJD
Ministerstvo rozhodlo, ako budú sanovať skládku
Štrkovecké jazero (wikipédia)
Štrkovecké jazero – Bratislava
Štrkovecké jazero – GC69WWE
Štrkovecké jazero možno láka, ale kúpanie v ňom je na vlastné riziko
Štrkovec - video
Ružinov na unikátnych fotografiách vďaka nadšencovi Jánovi Buocikovi
Stará Bratislava - mix fotiek...
Staré mapy (výborná stránka) :-)
História zásobovania Bratislavy vodou