ĎAKUJEM všetkým kešerom, ktorí nominovali túto kešku na ocenenie GeoAwards 2018
História chovu koní Norika muránskeho typu sa začala odvíjať v období 50-tych rokov 20. storočia, keď bol v roku 1950 zriadený na Veľkej Lúke pri Muráni žrebčín. Dôvodom založenia chovu koní bola potreba produkcie koní pre lesné hospodárstvo a pre armádu. Počas svojej existencie je pre žrebčín charakteristická niekoľkonásobná zmena chovného cieľa ako výsledok meniacich sa požiadaviek na exteriér a úžitkovosť ťažných koní zo strany lesného hospodárstva, pričom jednotlivé etapy nie sú presne časovo ohraničené a navzájom sa prelínajú. V chove koní Norika muránskeho typu rozlišujeme tri základné etapy:
1) Chov huculov v čistokrvnej forme.
2) Zmohutňovací proces hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik.
3) Chov s využívaním čistokrvného Norika. Základom chovu koní na Muráni bolo v začiatkoch plemeno hucul.
Napriek prednostiam hucula – vytrvalosti, obratnosti, odolnosti, nenáročnosti na chovné prostredie a výživu, už v polovici päťdesiatych rokov požadovali lesné závody kone s väčším telesným rámcom a vyššou živou hmotnosťou. Preto sa pristúpilo k zmohutňovaciemu procesu hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik. Cieľom tohto procesu malo byť vyšľachtenie slovenského horského koňa s mohutnejším telesným rámcom pri zachovaní dobrých úžitkových vlastností huculského plemena. Proces šľachtenia slovenského horského koňa bol v roku 1968 prerušený. Cieľ sa čiastočne podarilo splniť, ale nezachovali sa žiadne seriózne podklady vyhodnocujúce tento proces, nedosiahla sa tvarová a typová vyrovnanosť podľa šľachtiteľského cieľa, preto nemôžeme hovoriť o samostatnom plemene. Koncom 60-tych rokov došlo k prerušeniu šľachtenia slovenského horského koňa. Dôvodom bola snaha o rýchle uspokojenie požiadaviek lesných závodov o kone s väčším telesným rámcom a hmotnosťou. Pristúpilo sa k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70-tych rokov sa v plemenitbe využili žrebce plemena sliezsky Norik a žrebec plemena maďarský chladnokrvník, ktorý sa však, tak ako aj kobyly tohto plemena, v ďalšom chove neuplatnil. Začiatkom 80-tych rokov sa v chove Norika muránskeho typu využívajú iba žrebce plemena Norik v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesnej prevádzky.
Cieľom bolo postupne realizovať prevodné kríženie v tej dobe veľmi heterogénneho stáda matiek. Tento koncepčný zámer zohľadňuje požiadavky lesnej prevádzky a hovorí o potrebe chovu Norika. Chovná oblasť Norika muránskeho typu je vymedzená územím Slovenskej republiky. Najväčší chov Norika muránskeho typu je v stredisku chovu koní v Dobšinej, kde je jeho chov uznaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako chránený chov.
V súčasnosti je Správa chovu koní Muráň so sídlom v Dobšinej samostatnou správou lesného závodu Lesov SR v Revúcej. Zameraná je na chov koní plemena Norik muránskeho typu, na produkciu ťažných koní pre potreby lesného hospodárstva a na produkciu plemenných žrebcov pre zemský chov.
Zdroj: http://www.horses.sk
Keška
Hľadanie začína pri informačnej tabuli, kde nájdeš potrebné čísla. Výsledné súradnice získaš dosadením čísel ABCD, ktoré predstavujú rok v ktorom bol vydaný DEKRÉT za ŠĽACHTITEĽSKÝ CHOV koní plemena NORIK muránskeho typu.
N 48° 49.0(1+A)B
E 020° 18.C3D
Dúfam, že pri lovení stretnete aj NORIKA MURÁNSKEHO .