Synagóga Malacky
Malacká synagóga má bohatú históriu a vysokú architektonickú hodnotu. Nachádza sa v centre mesta a je jednou z jeho dominánt. Synagóga je postavená v maurskom slohu, zachovala sa bohatá ornamentálna štuka, ústredný prvok - archa i výklenok na uloženie zvitkov tóry. Pre svoju hodnotu bola synagóga v roku 2009 zaradená do projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Synagóga je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského štúdia, stredisko spoločenského života komunity, miesto stretávania.
História malackej židovskej náboženskej obce siaha podľa údajov do roku 1755, kedy bolo v Malackách desať Židov. Obec až po vzniku murovanej modlitebne (1838) dostala svojho rabína. Prvým bol Dr. Pissk. Po roku 1867 sa v Malackách nachádzal aj rabinát, pod ktorého správu patrilo svojho času najmenej sedem okolitých dedín. Posledný malacký rabín Samuel Weis sa obesil údajne pre množstvo detí, ktoré nestačil uživiť. Za tento čin mala židovská obec za trest na sto rokov zakázaného rabína. Synagóga je postavená v maurskom slohu podľa projektu architekta Wilhelma Stiassneho. Zachovala sa bohatá ornamentálna štuka abstraktného „maurského“ charakteru. Pozemok pod budovou v Malackách venovala židovskej obci na stavbu synagógy majetná a významná rodina Spitzerovcov. Staviteľom synagógy v Malackách bol významný pálfiovský staviteľ János Terebessy.
Pôvodnú synagógu však v noci z 18. na 19. júla 1889 zasiahol požiar (podľa viedenských novín Die Welt z roku 1900 to vraj bolo od priameho zásahu stavby bleskom). Stavba úplne vyhorela, no Simon a Cecília Spitzerovci zafinancovali výstavbu nového židovského chrámu pričom si opäť zvolili za architekta Wilhelma Stiassneho. Za rok vznikla nová (súčasná) synagóga. K základným znakom malackej synagógy, ako vlastne mnohých synagóg, patria dve mojžišské tabule (dosky) Zákona s hebrejským textom (desatoro Božích prikázaní). Dosky sa nachádzajú nad vchodom do synagógy nad hornou strešnou rímsou predného priečelia. Dochované farebné riešenie fasády bolo v kombinácii tmavej tehlovej a tlmenej oranžovej farby s orientálnymi motívmi, čo spolu s horizontálnymi pásmi a ornamentmi nad oblúkmi okien dotvára charakter maurskej architektúry. Synagóga ma v interiéri zachovaný ústredný prvok „archu“ vo východnej stene. V pôvodom stave sa nachádza aj výklenok na uloženie zvitkov tóry. Ďalšími zachovanými prvkami sú predsieň, mužská modlitebňa a ženská galéria.
Ešte v roku 1940 bolo v Malackách evidovaných 291 Židov. Konferencia z Wannsee v januári 1942 ukončila posledné nádeje, keď boli stanovené limity deportovaných Židov do koncentračných táborov. Tí čo prežili tábory alebo prečkali úspešne vojnu vďaka niektorým obyvateľom Malaciek, však radšej odchádzali do Palestíny. Vzťahy medzi ľuďmi boli poznačené i antisemitizmom za Slovenského štátu. Po roku 1945 bola synagóga využívaná na svetské účely, v 50. rokoch 20. storočia predala Židovská náboženská obec synagógu v Malackách štátu.
Od 80. rokov 20. storočia je budova využívaná na kultúrno-spoločenské účely. V súčasnosti tam má vysunuté sídlo s koncertnou sieňou a výtvarným ateliérom Základná umelecká škola v Malackách.
Prehliadka je možná na požiadanie aspoň deň vopred. Bližšie informácie nájdete na stránke www.malacky.sk.
Zdroj/source: malacky.sk
Photo © 2013 by YuriBS
Finálne súradnice:
A=Počet jednoduchých okien na ľavoboku od priečelia budovy
B=Počet jednoduchých okien na pravoboku od priečelia budovy
C=Počet dvojitých "slepých" okien na budove
D=Počet okrúhlych okien na zadnej strane budovy
N 48° 26.(A-5)(C)(A-5) E 017° 01.(C+D)(A-B)(B)