Rolko a rolka Mystery Cache

Rolko pohltený dejom napínavej časti detektívky, od preľaknutia div, že z kresla nevyskočil, keď niekto mocne zaklopal na jeho dvere. Pobehol k dverám a opatrne ich otvoril. „Uff, to si ty?! Veď mám až srdce v krku! Vitaj!“ zašomral Rolko. „Práve čítam detektívku Mlčanie zakrslých škriatkov a v tom najlepšom momente si zatrieskal na dvere“ vysvetľoval. „Tak ťa teda nebudem rušiť. Priniesol som ti len poštu!“ pristúpil Felix bližšie a podal Rolkovi pohľadnicu.

„Jééééééj, to je od pratety Hildy. Má už 97 rokov a každý rok mi pošle pekný vianočný pozdrav.“ prezrádza Rolko a ukazuje na kostrbaté písmo. „To vieš, stará škola. Nie, ako tie dnešné esemesky, tweety, 3D hologramy či emaily.“ zahundral zatvárajúc za sebou bráničku Felix.

Rolko odložil pohľadnicu na poličku a spokojne sa opäť uvelebil do kresla a pokračoval v čítaní. Zrazu sa prichytil pri tom ako už nečíta, len zrakom prechádza riadky a premýšľa. Vstal z kresla a pristúpil k starej knižnici. Prstíkom prechádza rad za radom knihy a hľadá. „Kde len to môže byť?“ šomral si popod nos. Vytiahol asi ôsmu knihu, keď mu z nej na zem vypadol takmer tucet pohľadníc. Boli to niekoľko rokov staré, ešte bez adresáta vianočné pohľadnice, čo dokazoval aj ich mierne nažltlý nádych. Rolko si všetky pohľadnice prezrel a zarozmýšľal. „Hmm, po neustálych výpadkoch konektivity nášho provajdra Colibrik net sa vykašlem tento rok na všetky tie elektronické nezmysly a pošlem celej svojej rozvetvenej rodine a priateľom „origoš“ pohľadnicu.“ nadšene zahlásil s jasným plánom v hlave.

Rolko si zavolal na pomoc vášnivého fotografa Erwina. O jeho kvalitách a talente vedeli všetci v Škriatkolande. Častokrát bol na roztrhanie, pretože Erwinovou srdcovkou bolo fotenie najmä škriatkosvadieb.

Na dvore spoločne ozdobili malú jedličku a aj plot okolo chalúpky, rozsvietili všetky svetlá v chalúpke a nakoniec s pár kvapkami potu na čele dotiahli z lúky na dvor aj jedného snehuliaka.

Odchlipkávajúc si z višňového punča a za praskotu dreva v krbe, čakali na zlatú hodinku. Erwin nemal chuť vysvetľovať Rolkovi, čo to znamená a keďže Rolko Erwinovi dôveroval, vedel o jeho jasnej stratégii, nebolo o čom…

Keď nastala správna chvíľa, Rolko obďaleč pozoroval Erwina žmúriaceho do hľadáčika. Erwin cvakal a cvakal a keď sa takmer zotmelo a vyfotil celý film, povedal: „Hotovo!“

Po spoločnej večeri sa Rolkovi na stole objavili, podľa Erwina, tri najlepšie zábery. „Téééédáá! Paráááda!“ prejavil stručne nadšenie Rolko. „Ďakujem Erwin! Ale táto jedna sa mi až tak nepáči. Niečo mi na nej nesedí.“ zatváril sa premúdrelo a dodal: „Ešte chvíľku sa budem na ne pozerať a jednu vyberiem.“ Ešte v ten večer zašiel Rolko za Mateusom, aby mu na počkanie, teda presnejšie posedenie pri punči, vytlačil zo tridsať pohľadníc. Rolko nadšený z výsledku do hlbokej noci písal vianočné pozdravy celej rozvetvenej rodine a priateľom.


Nuž a kam to vlastne mám ísť?