|
Dnes bol deň, na ktorý sa tešili malí aj velkí škriatkovia. Dopoludnia dokončili vianočnú výzdobu všetkých ulíc ba aj chalúpok Škriatkolandu. Nezabudli ani na to najhlavnejšie, škriatkolandský vianočný stromček, ktorý sa pýšil svojou veľkosťou, ba aj krásou na námestí.
Keďže Rolko ako jediný mal aj tento rok odvahu štverat sa až do výšin na stromček, ujal sa funkcie hlavného zdobiča. Dokonca si vyslúžil aj prezývku Rolko stromokocúr. Keď to začulo jedno z pozorujúcich detí, skrsla mu v hlave riadna škriatkovina. Chlapčisko v správnom okamihu ukradol zo starej babkinej baranice líščí chvost, ktorý sa v okamihu Rolkovej nepozornosti ocitol pripnutý na jeho zadku. To bolo smiechu…. „Srandičky, srandičky! Budúci rok si na toto môžte zavolať lietajúceho strýka Fedora alebo Cypriána!“ zahundral trochu urazene Rolko, zliezajúc z rebríka.
Keď boli konečne s prácou hotoví a aj svetielka všetky svietili, po náročnej fuške totálne zničený Rolko pobral sa domov. Dal si niečoho trochu pod zub, veď sa mu od únavy ani hýbať sánkou nechcelo. Vkĺzol na chvíľu pod perinu, aby si trochu zdriemol a aj zohrial premrznuté kosti. Vedel, že nemôže dlho spať, pretože si ešte nestihol vyčistiť čizmičky. Hoci už nebol dávno malým faganom, na Mikuláša museli byť čižmy vyleštené.
Pripravené a naleštené čižmičky už čakali na príchod Mikuláša. Netrpezlivý Rolko sem-tam nakukol von oknom. Keď už bol od toľkého čakania aj hladný, tak sa navečeral. Zo desaťkrát poprepínal všetky kanály v telke a Mikuláša stále nikde. Z vrecka kabátu, čo visel v predsieni vytiahol mobil a naťukal na klávesnici M - I - K - U - L - A - S. Zobrazené číslo bez zaváhania vytočil. Po chvíľke zvonenia sa na druhej strane ozvalo: „Jéééééj! Nazdáááár! Ako rád ťa počujem!“ povedal Mikuláš. „Nazdar kááámo! Kde toľko trčíš? Vieš, že meškáš?“ povedal netrpezlivo Rolko už tušiac problém. „Počuj! Hádaj, kde práve teraz som! Vieš čo, radšej ani nehádaj, lebo to neuhádneš. Som niekde uprostred lesa. Na strome a bojím sa zliezť doluuu! Mám fóbiu z výšok! A každou minútou je to horšie a horšie...“ povedal zdesene a ustráchane zároveň Mikuláš. „Moje nervy! A čo robíš na strome?“ spýtal sa zvedavo Rolko. „Áááále, medveď s vlkom mi vyplašili soby a zdrhli nevedno kam. Viem, len, že šli na sever alebo na východ?!“ povedal rozpačito Mikuláš a pokračoval: „Rýchlo som vyliezol na najbližší strom, aby som lepšie videl kam ušli. Až som sa tu zasekol a mám závrať a mám aj strach! Prosím, príd ma dať doluuuuu!“ zúfalo prosil Mikuláš.
Našťastie nebol Mikuláš od Rolka ďaleko. Keď prišiel Rolko pod strom, uvidel Mikuláša aj s batohom na chrbte ako vrúcne objíma strom. Rolko sa vyštveral za Mikulášom, aby mu pomohol zliezť dolu. Nemohol dopustiť, aby nebodaj prišiel o kamoša a svet o Mikuláša. Avšak tušil, že asi dnes zostane veľa čižmičiek prázdnych. „To sa ti sem chcelo trepať aj s tým batohom?“ spýtal sa dychčiac a tak trochu vyčítavo Rolko. Vystresovaný Mikuláš sa radšej zdržal odpovede. Po hodnej chvíli prehovárania a prekonávania prekážok smerom nadol stáli obaja premrznutí pevne nohami na zemi.
Svietiac baterkou bolo vidno v snehu množstvo sobích stôp, ale nemalo význam ich ísť hľadať potme. Dohodli sa, že ich pôjdu hľadať až na druhý deň ráno a zoberú si ešte niekoho zo Škriatkolandu na pomoc. Zúfalého Mikuláša Rolko prichýlil na noc do svojej chalúpky a skôr než zaliezol každý pod svoju perinu, Rolko uvaril hustú, voňavú hubovú polievku, aby sa nasýtili a zohriali zároveň.
Rolko roztvoril oči, mrkol očkom na kukučkové hodiny. Zistiac zhrozene koľko je hodín, vyskočil z postele ako struna z gauča. Rýchlo sa rozbehol do predsiene vyčistiť čižmy, keď si všimol, že ho už Mikuláš počas jeho sladkého odfukovania navštívil.
Prehrnul si rozstrapatené vlasy, pretrel ešte rozospaté oči a povedal: „To sú teda blbé fóry, takéto divoké sny!“
|