Jánska dolina je jednou z najkrajších a najdlhších dolín Nízkych Tatier. Dolinou preteká potok Štiavnica, ktorý pramení pod Ďumbierom, najvyšším vrchom tohto pohoria. Rastú tu vzácne kvetiny, ako napríklad skalnica horská a plesnivec alpínsky, a nechýbajú ani liečivé rastliny a Liptákmi obľúbené huby.
JASKYNE / CAVES
V tesnom susedstve Demänovskej doliny so svetoznámymi jaskyňami sa vyskytujú krasové javy aj v Jánskej doline, na severnej strane Nízkych Tatier. Jánsku dolinu vyhlodala riečka Štiavnica s prítokmi Ludárkou a Bystrou. Všetky pramenia v centrálnom žulovom jadre a tečú na sever, kde naprieč prerážajú pásmo stredotriasových vápencov a dolomitov. Pri vstupe na vápence sa vody Štiavnice ponárajú do podzemia, zanechávajúc na povrchu suché koryto. V podzemí pretekajú zatiaľ ešte neznámymi jaskynnými priestormi v dĺžke 2,4 km. Pri ústí bočnej dolinky Hlboká sa objavuje Štiavnica vo výške 774 m znovu na povrchu v podobe mohutnej krasovej vyvieračky, nazývanej Hlbokô, odkiaľ tečie po povrchu až po vtok do Váhu pri Uhorskej Vsi. Vyvieračka Hlbokô spolu s vyvieračkou v Medzibrodí tvoria hydrologickú os odvodňovania Krakovej hole, na ktorú je naviazaných takmer 30 kilometrov preskúmaných a zdokumentovaných podzemných priestorov vo vertikálnom rozpätí takmer 1000 metrov. Je to však len malý fragment existujúcich priestorov, ktoré ešte len čakajú na svojho objaviteľa. Predpokladá sa, že v Jánskej doline je vytvorených viac ako ABC kilometrov podzemných priestorov. Pri horárni Pred Bystrou môžeme na dne údolia v žulových nánosoch pozorovať náplavové závrty, ktoré dávnejšie odvádzali povrchové vody do podzemia. Podobne ako v prítomnej dobe, ponárali sa vody Štiavnice i dávnejšie (už od konca pliocéna), keď tiekla o 180 m vyššie. Na to poukazujú kratšie jaskynné úseky s oválnymi tvarmi a zvyškami žulového materiálu. V porovnaní s Demänovskou dolinou jaskyne v Jánskej doline sa vytvorili na obidvoch stranách údolia pod vplyvom priaznivého sklonu vápencových súvrství. Kým v Demänovskej doline majú vápencové súvrstvia jednotný sklon na SV, v Jánskej doline na ľavej strane sa skláňajú na sever alebo severozápad, na pravej strane majú sklon na severovýchod, čo umožnilo ponorným vodám Štiavnice vnikať na obidve strany. Jaskyne Jánskej doliny nie sú zatiaľ známe v takej veľkej rozlohe ako v Demänovskej doline. Poznáme z nich kratšie, inde zasa dlhšie úseky. Speleologický výskum Geografického ústavu SAV v Lipt. Mikuláši preskúmal r. 1957-59 celkove 21 jaskýň. Ku koncu roku 1999 tu členovia Speleoklubu Nicolaus z Liptovského Mikuláša evidujú 142 jaskýň a priepastí spĺňajúcich kritériá pre podzemné priestory.
N 49° 00.(B+2)(B+3)(C)
E 019° 40.(A+2)(A+B+3)(C)
Súradnice vás privedú k početným dieram nad cestou, ktoré vyhĺbila riečka Štiavnica. Vás nebude zaujímať ani jedna, pretože ako správni kešeri viete, že vstup do jaskýň je prísne zakázaný. Krabku preto hľadajte asi desať metrov naľavo od vchodu do ľavej jaskyňe. Jej umiestnenie je zámerne zvolené tak, aby nezasahovala do ochranného pásma jaskyne. Veľa šťastia!
NEZABUDNITE SI ODPÍSAŤ BONUSOVÉ ČÍSLO ZO ZADNEJ STRANY LOGBOOKU!
Jánska valley is one of the nicest and longest valleys in Low Tatras. You can find there many rare flowers, healing herbs and also tasty mushrooms. This serie will show you not so known, but very nice places in this valley.
N 49° 00.(B+2)(B+3)(C)
E 019° 40.(A+2)(A+B+3)(C)
The numbers ABC you will find in Slovak text. The coordinates will lead you to some caves. Please, do not enter them, because it is strictly forbidden. The cache you will find about 10 meters left from the left cave Happy caching!
DON´T FORGET TO WRITE OFF THE BONUS NUMBER FROM THE LAST PAGE OF LOGBOOK!