Čriepky z medicíny 1 - Dejiny medicíny
Choroby sprevádzajú ľudstvo už od počiatku jeho existencie. Odhaduje sa, že prvopočiatky ličiteľstva siahajú do doby približne pol milióna rokov, kedy sa človek snažil ovplyvniť následky úrazov a chorôb. Značný rozvoj liečiteľstva začal s rozvojom prvých starovekých civilizácií.
Najstaršou zachovanou zmienkou o liečebných postupoch je Papyrus Edwina Smitha, nazvaný po jeho objaviteľovi, ktorý sa datuje približne do roku 1 600 pred našim letopočtom. Popisuje 48 prípadov poranení aj s liečbou a ich prognózou. I keď sa v diele vyskytuje používanie mágie, je založený prevažne na racionálnom a vedeckom prístupe k liečbe. Obsahuje návody na liečbu zlomenín, vytknutí, vredov, kastráciu, odstraňovanie nádorov. Za autora tohto diela sa považuje egyptský kňaz, architekt, mudrc, vezír a lekár (A).
(B) bol najvýznamnejším lekárom starovekého Grécka. Napísal rozsiahle dielo o opise konkrétnych prípadov, myšlienkach lekárskej praxe, lekárskej etike či psychológii. Dodnes skladajú lekári po ukončení štúdia prísahu, ktorá nesie jeho meno.
Významnou osobou starovekej gréckej medicíny bol aj lekár (C), o ktorom sa uvádza, že do svojich 13. rokov napísal už tri knihy, neskôr dosiahol vzdelanie v matematike, architektúre, poľnohospodárstve, filozofii. Verejne vykonával anatomické a chirurgické zákroky. Vytvoril vlastné princípy v medicíne. Dokázal napríklad, že moč sa tvorí v obličkách, že mozog je centrom myslenia. Avšak veľa z jeho znalostí nemožno považovať za správne, predpokladal, že žilový a tepenný systém je oddelený alebo že sa krv vytvára v pečeni.
Jednou z najvýznamnejších osobností stredovekej medicíny bol perzský učenec (D). Jeho dielo Cannon medicinae sa stalo až do 18. storočia základom výučby medicíny v Európe. Predpokladal existenciu neviditeľných častíc, ktorými sa môžu šíriť nákazy.
Asi najviac nepochopenou osobnosťou medicíny bol uhorský lekár (E), ktorý si v nemocnici, kde sa učili študenti medicíny všimol časté vážne infekcie a úmrtia rodičiek, ktoré prenášali študenti, ktorí vykonávali pitvy. Zaviedol pravidlá dezinfekcie, ale napriek zníženiu úmrtnosti na pôrodníckom oddelení sa jeho objav nestretol s pochopením. Tento lekár nakoniec zomrel v psychiatrickom ústave.
Aj po smrti (E) väčšina lekárov stále neverila, že úmrtia po operáciách spôsobujú infekcie, dokonca sa považovalo za vhodné a žiadané, ak rana po infekcii hnisala. Až v roku 1870 britský lekár (F) prvýkrát použil karbolový sprej na dezinfekciu rán. Položil tak základy antisepsy.
Jeho meno sa spája s objavom istých lúčov využívaných v medicíne. V roku 1901 dostal Nobelovu cenu za fyziku, jeho meno je (G)
S objavením krvých skupín sa sája viacero mien. V roku 1902 objavil rakúsky lekár (H) systém krvných skupín AB0, jeho objav však nadlho upadol do zabudnutia. V roku 1907 český lekár Ján Janský a nezávisle od seba W. L. Moss tiež objasnili systém krvných skupín. (H) bol za svoj objav odmenený Nobelovou cenou až v roku 1930.
Niekedy až nemožno uveriť, aké náhody môžu viesť k obrovským objavom a záchrane miliónov životov. Keď britský doktor (I) v roku 1928 skúmal bakteriálne kultúry a takpovediac zabudol pred odchodom na dovolenku jednu z nich na stole, netušil ako významný objavil urobil. Po návrate si všimol, že baktérie v okolí pliesne, ktorá medzitým vyrástla na danej kultúre nerastú. Keďže si lekár pozorovaním všimol, že po zmiešaní s krvou daná látka neúčinkuje, upadol objav penicilínu na dlhých 12 rokov do zabudnutia. Prvý pacient bol vyliečený pomocou penicilínu až v roku 1942.
V roku 1967 sa v Juhoafrickej republike vykonala prvá transplantácia srdca, ktorá sa považuje za úspešnú. Chirurgom, ktorý sa na tento čin odvážil bol (J). Pacient prežil iba 18 dní. Musel užívať lieky na potlačenie imunity a podľahol tak zápalu pľúc. Ročne sa na svete vykoná asi 3 700 transplantácií srdca.
Miesto neznámych (A) - (J) dosaďte počet písmen v mene osobnosti. Písmeno ch sa ráta ako dve písmená. Používajte tvar mena uvedený v pomôcke. Nie všetky osobnosti uvedené v pomôcke sú použité.
Kešku na uvedených súradniciach nehľadajte. Vzorec na výpočet je uvedený nižšie.
Pomôcka:
Džoser, Imhotep, Sofokles, Aristoteles, Hippokrates, Celsus, Galenos, Avicenna, Leonardo da Vinci, William Harvey, Ignac Semmelweis, William Morton, Joseph Lister, Wilhelm Conrad Rontgen, Karl Landsteiner, Ernst von Bergmann, Charles Jackson, Louis Pasteur, Alexander Fleming, Christiaan Barnard, Horace Wells
N 48 43. (G - I)(H + J - E - D)(A + B - E)
E 021 12.(E + F - G)(D - C)(E - F)
