TST 4 - Chmeľová Traditional Geocache

4 . kúsok vás zavedie k chmeľniciam a objektu , kde sa roky spracováva / l . . . Kedysi sa chmeľnice tiahli v celej dĺžke od výpadovky z Trenčína k OC Laugaricio až do týchto miest pred Soblahovom . . 

Prvé zmienky o pestovaní chmeľu na Slovensku pochádzajú zo 16. až 18. storočia . Obce museli odovzdávať 5 - 8 meríc chmeľu , alebo toto museli nahrádzať finančne . Väčšinou odovzdávanie prebiehalo na sviatok sv . Gála .

 Zo záznamov je známe , že chmeľ sa pestoval vo viacerých lokalitách  ako  Beckov , Spiš , Vyšný Kubín , Hájniky , Kremnička , Ladomerská Vieska , Trubín , Radobica , Bardejov , Zborov , Bratislava a ďalšie . Samostatnou kapitolou v dejinách slovenského chmeliarstva je pestovanie chmeľu slovenskými prisťahovalcami v Báčke . Chmeľ dopestovaný z tejto oblasti sa stal obchodným pojmom už v 19. storočí . V bývalom Uhorsku to bola najvýznamnejšia chmeliarska oblasť . Pestovanie chmeľu začalo ale už v 18 . storočí ustupovať. Rozhodujúcou príčinou bolo pravdepodobne zabraňovanie poddaným variť pivo za poplatok a tak poddaní odovzdávali miesto chmeľu radšej financie . Z  toho dôvodu sa museli nutne rozšíriť panské chmelnice .  

Po 2 . svetovej vojne sa v okresoch Trebišov , Trnava , Topoľčany a Trenčín nadviazalo na tradíciu pestovania kvalitného chmeľu ,  keď v r . 1956 bola postavená prvá chmeľnica o výmere 2 ha genetickej skupiny Žateckého poloskorého červeňáku , ktorý sa v okolí Trenčína naposledy pestoval na výmere 222 ha ! ! !

Pestovatelia stratili dotácie na pestovanie chmeľu a pri jeho pestovaní sú veľmi stratový , preto aj tu vidieť ako veľké chmeľnice skoro všade nahradila výnosnejšia kukurica a reálne hrozí , že do pár rokov zaniknú aj ešte stojace chmeľnice :-(

Celosvetoví šampióni
Chmeľ potrebuje na pestovanie špecifické podmienky a je pomerne náročný na živiny . Na produkciu dobrej úrody je vhodná kvalitná pôda . Napriek tomu , že v minulosti patril k významným plodinám , plochy , na ktorých sa chmeľ pestuje , z roka na rok ubúdajú . Najväčšími lídrami v pestovaní chmeľu sú Nemci a Spojené štáty americké . Medzi ďalších významných producentov patrí Čína , Česká republika , Poľsko , Slovinsko , Veľká Británia a španielsko . Celková rozloha chmeľníc sa v súčasnosti pohybuje okolo 50-tisíc hektárov . Ešte pred pár rokmi sa chmeľ na Slovensku pestoval na 1 150 hektároch . Dnes majú všetky naše chmeľnice plochu iba necelých 350 hektárov. 

Panenský chmeľ
Chmeľ obyčajný je rastlina dvojdomá , vytvára samčie i samičie kvety . Ide o ovíjavú lianu s byľou dlhou 2 až 8 m , ktorá sa v chmeľniciach ťahá po drôtoch - chmeľovodoch . Keďže patrí do skupiny rastlín trvácnych , na rovnakom území ju pestujeme 20 až 30 rokov . Tak ako pri vinici , aj pri chmeľnici dbáme na správny postup pri ich zakladaní . Správna agrotechnika zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe úrody . Zanedbanie niektorého z úkonov , alebo pracovnej operácie , sa v budúcnosti prejaví vo forme zníženia výnosov z chmeľnice . Za najproduktívnejšiu chmeľnicu sa považuje tá , ktorá je približne 4 až 5 rokov po založen í. Výška úrody v prvom roku po výsadbe je nižšia . Chmeľu , ktorý sa urodí v mladej jednoročnej chmeľnic i, hovoríme panenský . Množstvo pozberaných chmeľových hlávok tvorí asi 40 percent bežnej úrody , závisí to však od viacerých činiteľov , akými sú poveternostné podmienky , kvalita pôdy , kvalita sadby , termín výsadby a mnoho iných . 

Z čoho sa robí pivo
Z pivovarníckeho hľadiska sú najcennejšie samičie rastliny , ktoré tvoria takzvané šištice. Tieto obsahujú chmeľový prášok lupulín , ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroby piva . Vzácnosť lupulínu spočíva v jeho chemickom zložení. Obsahuje silice , triesloviny a živice . Práve súhra týchto troch látok sa podieľa na jedinečnej a zázračnej chuti a vôni piva. Horkosť piva je daná chmeľovými živicami. Sú to ťažko rozpustné látky , ktoré sa ešte delia na mäkké a tvrdé živice . Horkosť piva , ktorá je pre mnohých pivárov rozhodujúcim faktorom pri voľbe značky , majú na svedomí mäkké živice . Ďalšími látkami obsiahnutými v hlavičke chmeľu sú chmeľové triesloviny . Pivu dodávajú mierne trpkastú chuť . Ich obsah je závislý od odrody , pohybuje sa v rozmedzí od 2 do 6 percent . Triesloviny sa starajú aj o t o, aby bolo pivo krásne priezračné a odstraňujú bielkovinový zákal . Podľa odborníkov sú to práve triesloviny , ktoré dodávajú pivu tú správnu iskru . Nemenej významnou zložkou samičej hlávky kvetu sú silice . Ide o prchavé éterické oleje , spôsobujúce charakteristickú vôňu chmeľu . Pretože ide o látky prchavé do piva prchavé , sa dodávajú až po uvarení.