Vedkyňa Irene Peperberg chcela dokázať , že doterajšie výskumy o inteligencii zvierat, tzv behaviorizmus, ktorý považoval zviera za stroj, nemajúc všetku osobnosť a vôľu, reagujúce len na vonkajšie podnety na základe pudu, že doterajšie výskumy nenarážali na nedostatočnú inteligenciu zvierat, ale zlyhávali kvôli použitej metóde. Zvieratá boli nútené hladovať a po obrovských stratách na hmotnosti si museli vydobyť jedlo stláčaním páčok a podobných mechanizmov. Sama si prenajala laboratórium, platila asistentov a v nedalekom obchode so zvieratami vyhľadala predmet svojho vedeckého bádania - Alexa.
Jej štúdium s Alexom, papagájom šedým bolo významným medzníkom v oblasti výskumu medzidruhovej komunikácie a kognitívnych schopností papagájov. Alexove výsledky viedli k novým zhodnoteniam kognitívnych schopností vtákov, ktorých mozog bol do tejto doby považovaný za príliš malý na to, aby bol schopný komplexnej kognitívnej aktivity a cielenej komunikácie s človekom. Alex poznal vyše 150 slov, pričom rozumel ich významu a vedel ich adekvátne používať. Bol schopný komplexnej kognitívnej aktivity a cielenej komunikácie s človekom. Vedel požiadať o jedlo, rozoznával farby a tiež vedel, čo znamená stupňovanie. Dokázal posúdiť výrazy ako ‚väčší‘ , ‚menší‘, ‚rovnaký‘ alebo ‚iný‘. Stačilo mu ukázať nejaký predmet, a Alex popísal jeho tvar, farbu a materiál.
Ku koncu života si Alex vymýšľal nové slová pre veci, ktoré nepoznal. Jablko nazval ‚bancherry‘, čo je novotvar vzniknutý skrížením anglického slova banana (banán) a cherry (čerešňa). Dužina a chuť jablka mu pripopínala banán, zatiaľ čo tvar a farba sa podobali čerešni. Alex vedel i počítať.Skončil síce pri čísle šesť, ale rozumel i pojmu nula, čo je abstraktná veličina pre tvory nepochopiteľná a ľudia niektorých civilizácii tomuto pochopili až okolo stredoveku. Dosiahol intelektu päťročného dieťaťa, emocionálne však bol na úrovni veku dvoch rokov. Alex umrel vo veku 31 rokov. Irene Pepperberg sa domnieva, že sa toho mohol naučiť oveľa viac. Pred smrťou sa s ním Irene rozlúčila a poslala ho spať. ‚Ty si dobrá. Mám ťa rád,‘ Alex na to. ‚Aj ja ťa mám rada,‘ odpovedala mu Irene. ‚Prídeš zajtra,‘ spýtal sa na záver papagáj. ‚Áno, budem tu,‘ povedala mu. Netušila, že ho naposledy vidí živého.
![]()
Po Alexovej smrti bol obnovený výskum s dvoma ďalšími papagájmi, ktorí zatiaľ neprekonali Alexove úspechy. Asi najlepší z nich je N'kisi, ktorí pozná skoro 1000 slov a hovorí vo vetách. To je celkom dosť, keď stovka slov stačí k tomu, aby ste porozumeli polovici všetkých textov písaných v angličtine. Keď mu ukážete fotografiu, popíše to, čo na nej vidí. Rozoznáva čas minulý, prítomný a budúci a komentuje vlastnými slovami, čo sa okolo neho deje. ‚To je pekne smradľavá medicína‘ sťažoval sa napríklad, keď v miestnosti zapálili kahánok s vonným olejom. Prejavuje i zmysel pre humor. Keď videl iného papagája ako visí hlavou dole, povedal svojej ošetrovateľke: ‚Odfoť ho a potom mu to ukáž.‘ ![]()
keška:
Aby ste získali súradnice, ktoré vás privedú ku keške, budete musieť zistiť tieto informácie: 1. Kedy zomrel papagáj Alex? Bolo to v roku 200A
2: Koľko rokov mal, keď zomrel? Mal B1 rokov.
2. Kedy Irene Pepperberg získala doktorský titul? Bolo to v roku 19C6
3. Kedy Irene Pepperberg získala titul Bachelor of Science (SB)? Bolo to v roku 196D
4. Kedy vzniklo v Prahe laboratórium medzidruhovej komunikácie na Fakultě humanitních studií Univerzity Karlovy? Bolo to v roku 200E
5. Ďalší známy papagáj N'kisi mal v roku FG04 slovnú zásobu asi 950 slov a používal ju v kontexte.
6 Koľko trvalo štúdium Irene Pepperberg s Alexom? Bolo to H0
Final:
N 48 5F.ACE
E 018 0G.BHD
Maskovanie kešky odkrývajte opatrne!
Vymienajte férovo a kešku nevykrádajte!
Po nájdení kešku dobre zamaskujte a schovajte na miesto, kde ste ju našli!
Tu si môžete skontrolovať, či ste správne vypočítali súradnice: GeoChecker.com.