29. marca, R.P. 1722, na okraji jednej horskej lúky rozprestierajúcej sa na úbočí karpatskej pahorkatiny s výhľadom na úzke údolia bohato zalesnené mohutnými stromami, istý pastier bedlivo sledoval svoje stádo. Toto nekryté úbočie neposkytovalo žiadnu ochranu pred severákom, ktorý najmä v zimnom období zaliezal pod kožu ako britva. Skoro ako keby sa snažil každého nešťastníka oholiť… Spomínaný pastier nemal oblečené nič noblesné a ani si tak nepripadal. Frik, Frik z Wagyouchu – tak sa volal tento fešák – bol odetý do hávu veľmi podobnému tomu, čo mali na sebe jeho ovce, ale na ospalú dieru v ktorej žil, to ešte stale bolo veľmi slušné.
Krajina bola v túto dennú dobu pustá. Keď si stádo konečne dosýtosti užilo pastvín Frik sa už-už chcel zberať smerom do údolia, ale v tom sa za ohybom cesty, asi 50 stôp ďaleko, zjavil neznámy muž. Bol to jeden z pocestných kupcov, na ceste z trhoviska A do trhoviska B, kde ponúkal svoje teplomere, okuliare, či vreckové hodinky. Nič, čo by Frika veľmi zaujímalo, ale tentoraz objavil čosi naozaj výnimočné – podivný tubus zvaný “monokulár”.
„Smiem sa pozrieť ?“ slušne sa spýtal Frik. „Ale iste. “ blahosklonne zvolil kupec.
Kostolné hodiny práve odbíjali päť. Slnko už pomaly klesalo k horizontu. Na severe bolo jasne
vidieť niekoľko horských vrcholov, ktorých úpätia zahaľovala prevaľujúca sa hmla. Na Veľkej Javorine, v bode N 48° 51´25.7 E 017° 40´53.8, štrbina medzi mrakmi vytvorila úžasnú svetelnú hru priam nadprirodzeného charakteru.
O pár okamihov neskôr Frik odvrátil svoj pohľad od vrcholu a zvedavo skúmal okolitú krajinu. Jeho pohľad kĺzal po zalesnených svahoch a zastavil sa presne o 0,87622 kvadrantu v smere hodinových ručičiek na N 48° 47´29.3 E 017° 53´54.0, kde cez šošovku síce trochu rozmazane, ale predsa len dostatočne jasne, zbadal obrysy starovekého hradu:
„Dym ! Z hradu sa dymí !“ zvolal. „Ohhhh..starý hrad... Castrum Blundix ! Tváriš sa, že pevne stojíš na svojich základoch a budeš tu večne. Dávam Ti však len tri roky - a bude po Tebe !! Ani jednomu z Tvojich mohutných bukov neostalo viac ako tri vetvy. “
Po chvíľke zaujatia vzdialenou pevnosťou Frik pokračoval v pozorovaní okolitej krajiny až jeho pohľad skončil na neďalekej náhornej plošine. Pred nim sa priam hrozivo týčil ďalší staroveký objekt - z 12. či 13. storočia ? Hrad v pravom slova zmysle, skutočný Tajomný hrad v Karpatoch. Hoci pôsobil oveľa majestátnejšie, než v akom bol stave, strašidelné povesti umocnené miestnou poverčivosťou chránili jeho tajomstvo lepšie ako pevné steny obkolesujúce vežu týčiacu sa nad N 48° 43´29.6 E 017° 45´39.8 spolu s baziliškami, katapultmi, či kanónmi. Ohromný pocit…ako je len blízko ! Frik si v zápale ani nestačil uvedomiť, že od prvého momentu, keď priložil monokulár k oku, až sem opísal celkovo 1,51911 kvadrantu. "Aký je plochý ten svet..." pomyslel si.
“Koľko chceš za tú vec ?” spýtal sa Frik. “Dva toliare."
Frik vyplatil kupca, zapískal na psov, aby pohnali stádo a v zapadajúcom slnku zmizol v jednom z domov v osade Wagyouch. Kam presne šiel ? To nie je celkom zrejmé. Na úvodné koordináty však určite nie. Nájdi jeho domov a zvečni sa v knihe návštev.
On the 29th of March, AD 1722, a shepherd was watching his flock on the edge of a green plateau at the top of a Carpathian hill, which dominates a narrow valley, thickly wooded with straight-stemmed trees, and enriched with cultivation. This elevated plateau, open, unsheltered, the north-west winds sweep during the winter as closely as the barber's razor. It is said in the country that they shave it — and they do so, almost. This shepherd had nothing arcadian in his costume, nor bucolic in his attitude. Frik, Frik of the village of Wagyouch — such was the name of this rustic shepherd — was as roughly clothed as his sheep, but quite well enough for the domicile, at the entrance of the village, where sheep and pigs lived in a state of revolting filth.
The countryside was deserted at that hour. Now that his herd has slaked its thirst, he was about to make for the folds of the valley when a man appeared at a bend, about 50 feet downhill. He was one of the merchants that travel from market to market and sell eyeglasses, thermometers and little clocks. Nothing that would Frik really need, but there was something special – a special tube called „spyglass“.
„Can I try it ?“ asked Frik. „Sure. “ said the merchant.
It was five o'clock in the afternoon. The sun was sinking towards the horizon. A few summits whose bases were bathed in floating mist were standing out clear in the north. Among them, at N 48° 51´25.7 E 017° 40´53.8, two breaks in the chain allowed a slanting column of rays to enter the ring like a luminous jet passing through a half open door.
Just as the rays penetrated through the break in the north, Frik turned exactly 0.87622 quadrants clockwise, followed the curtain of darkened forests over the slopes of the hills and at N 48° 47´29.3 E 017° 53´54.0 the lens framed the distant outlines of a castle:
„Smoke ! Smoke in the castle !“ he shouted. „Old castle ! Castrum Blundix ! You may well stand firm on your foundation. Three years more and you will have ceased to exist, for your beech-trees have only three branches left.“
Frik turned his telescope around in the same direction, without fully realising, that in total he already turned 1.51911 quadrants since he looked for the first time through the spyglass at the hilltops. An ancient body, rising since the 12th or 13th century stood around N 48° 43´29.6 E 017° 45´39.8. A keep, a true Castle of the Carpathians. Although it looked better than it was preserved, a contagious horror, increased by superstition protected it just as much as its walls, catapults, bombards and basilisks.
“How much is your tube ?” asked Frik. “Two florins.”
Frik paid the merchant and whistling for his dogs, urging on his herd, quickly disappeared in the direction of Wagyouch. Where was he going ? Find his home and you´ll discover his secret.
Source of the images: Wikipedia