PO 51 - Mirkovce Traditional Geocache

This cache has been archived.

Johny;): Ďakujem za nálezy a logy. Verím, že keška aspoň trošku potešila, či už cestou, zážitkom, alebo bodom.

More
Hidden : 7/7/2015
Difficulty:
1.5 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works
Looking for a different adventure?

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Keška patrí do série miest a obcí okresu Prešov, na ktorej sa spoločne podieľali: B1acky, david2304, esloud, Johny;)
Ako správny kešer si prines pero.


Mirkovce


Povesť o vzniku Mirkoviec

Podľa záznamov bol jej zakladateľom zemepán Myrk, od ktorého dostala roku 1427 meno. Občania si zachovali od svojich predkov povesť o založení obce v tomto znení: Krajina, ktorá teraz patrí Mirkovciam, nemala ornej pôdy. Bolo tu len množstvo pastvísk objatých dookola vencom lesov prerušovaných kde tu kroviskami. Do tejto krajiny prišiel v 12. storočí muž, ktorý utiekol od zemepána Myrku. Odmietol pracovať na pánskych poliach, vyhol sa vojenskej povinnosti a skrýval sa v oblasti terajších Mirkoviec. Postavil si drevenú kolibu a pomaly začal obrábať pole a chovať dobytok. Niekoľko rokov tu žil sám a snažil sa čo najpríjemnejšie upraviť miesto na život. Keď sa mu to čiastočne darilo, priviedol si manželku a o krátky čas i priateľov. To boli prví osadníci obce, ktorá sa pomaly, ale isto rozširovala. Netešila sa však dlho svojej voľnosti. Zemepán Myrko sa dozvedel o svojich stratených podanných a ich spôsobe života. Privlastnil si celú osadu, ktorá sa stihla vytvoriť aj s rozsiahlymi pozemkami a horami a nazval ju po svojom mene - Mirkovce. Už prvý obyvateľ sa chcel usadiť na skrytom mieste, a taký dojem robí celá dedina vzdialená iba 15 km juhovýchodne od Prešova.

Mirkovský kroj

Mirkovčania, aj keď nebohatí, radi sa pekne obliekali. Ženský kroj pozostával z košele s krátkymi rukávcami stiahnutými nad lakťom a vyšívanými opleckami. Na košeľu sa obliekal krátky „brušlík", v zime blúza alebo zamatová „bujbela". Sukne pod kolená v pase hodne naberané. V nedeľu si ich dievčatá obliekali i desať, riadne naškrobených. Zástery mali z čierneho „glotu" pestro vyšívané. Vlasy u dievčat museli byť zapletené do vrkoča, ktorý musel byť dlhý.Na veľké sviatky na hlavách nosili vysoké vence, ktoré mali poslednýkrát na svadbe. Neodmysliteľným doplnkom boli korále obtočené niekoľkokrát okolo krku a vyšívaná vreckovka so širokou čipkou. V lete si obúvali topánky, v zime všetci nosili čižmy. Vydaté ženy mali vlasy upravené a pripevnené vzadu na hlave, potom previazané najprv malou červenou šatôčkou siahajúcou do pol hlavy, a len na ňu sa riadne uviazala druhá šatka. Čo väčšie parádnice nosili vo vlasoch i lepenkové podložky, aby šatka na hlave pekne stála. V zime si ten istý odev ešte dopĺňali veľkou šatkou. Muži nosievali biele vyšívané „čuky" z ovčej vlny. Nohavice po kolená úzke a potom rozšírené zastrkovali sa do čižiem. Klobúky nosili vysoké.

Najstaršie dejiny obce

Archeologický výskum v chotári Mirkovce odhalil zlomky keramiky, zásobnicovú jamu a zvyšky po hutníctve spred 11. storočia, čo možno spájať s činnosťou vtedajších obyvateľov Mirkoviec. Jágerská kapitula v roku 1320 potvrdila rozsah majetku Zbeh, ktorý susedil s chotárom Mirkoviec. Ustálený mirkovský chotár nepriamo dosvedčuje miestne sídlisko jestvujúce pred rokom 1320. V písomnostiach zo 14.-16. storočia vyskytuje sa pod názvom Myrk. Bol to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Mirko. Slovenský aj maďarský názov patria k skupine názvov starobylých slovenských dedín, jestvujúcich pred 11. storočím. Archeologické a jazykovedné doklady potvrdzujú, že Mirkovce jestvovali pred 11. storočím a patria k najstarším slovenským dedinám v okolí. Mirkovce, podobne ako susedný Brestov, už pred rokom 1325 patrili prepoštovi kláštora v Myšli, ktorému ich darovali nepochybne šľachtici Abovci. Jágerský biskup v roku 1325 prenechal prepoštovi celý desiatok od farníkov z dedín patriacich prepoštovi, teda aj od Mirkovčanov. Až z listiny z roku 1393 možno zistiť, že prepoštovi patrila len južná polovica dediny a chotára Mirkoviec. Táto časť zostala prepoštovi aj v tretej štvrtine 16. storočia. Druhá polovica Mirkoviec patrila v 14.-16. storočí šľachticom zo Žehne. Mirkovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 23 port. Neskôr časť sedliakov pozemky stratila, takže sa stali želiarmi. V roku 1567 okrem richtára na celej usadlosti tu hospodárilo 14 sedliackych domácností. Tri na celých, sedem na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach. Zdanení boli od 7,5 porty. Desať domácností bolo želiarskych. V roku 1588 polovica sedliackych domov vyhorela a ostatné sedliacke domácnosti boli zdanené od troch port. Želiarov vtedy nebolo. V roku 1600 malo sídlisko 18 obývaných poddanských domov. Po úbytku sedliackych domácností znížil sa aj počet domov v sídlisku. Koncom 16. storočia boli Mirkovce stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.

Sakrálne stavby v obci

Ešte súčasní pamätnici hovoria o kostole, ktorý stál na západnej strane obce v mieste, kde sú v súčasnosti rómske bytovky. Zrejme ho dal postaviť gróf Pilleri. Kostol mal kamenný základ s drevenou nadstavbou. Menovaný gróf dal zhotoviť pre tento kostol zvon, ktorý bol zasvätený sv. Ondrejovi. Sv. Ondrej bol pravdepodobne tiež patrónom tohto kostola. Zvon sa zachoval dodnes a slúži už v treťom kostole. Gróf Pilleri dal zhotoviť pre kostol aj obetný kalich z pozláteného striebra, ktorý nesie jeho meno. Zachoval sa dodnes. V súčasnosti sa neužíva, je pamiatkovo uložený na farskom úrade v Brestove. Keď uvedený kostol doslúžil, uvažovalo sa o novej stavbe. V tomto čase na východnej strane obce stála už kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorú postavil za pomoci spoluobčanov pán Príhoda. Kompetentní sa uzhodli nepostaviť kostol na cirkevnom pozemku, v miestach, kde v súčasnosti stojí bývala budova obchodu Jednoty, ale sa rozhodli prestavať jestvujúcu kaplnku na kostol, ktorý zasvätili sv. Jánovi Nepomuckému. Istého času bol tento kostol rekonštruovaný a došlo k zmene patrocínia. Premenoval sa na Kostol Krista Kráľa. Keďže tento kostol bol malý a na konci obce, miestni obyvatelia sa v roku 1995 rozhodli postaviťpriestranejší kostol uprostred obce. Realizácia bola úspešná, a tak bol v r.1999 posvätený košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol v súčasnosti slúži veriacim rímskokatolíckeho vierovyznania.

Kaštieľ Pillerovcov

V blízkosti Mirkoviec smerom k Žehni stojí osamote kaštieľ, ktorý patril rodu Pillerovcov. Mikuláš Pilier sa tu v roku 1872 presťahoval z Peklian. Rodina bola bohatá, patrilo jej asi 60 majetkov. Staršia Mikulášova dcéra Rozália sa vydala za Urbana, ale skoro po svatbe zomrela, a tak si mladý vdovec zobral za ženu jej mladšiu sestru Annu. Ich synov Mikuláša a Vojtecha v detstve vychovával mních, lebo mladší Vojtech sa mal na otcove želanie stať v dospelosti kňazom. Pre jeho výbušnú povahu sa však dostal do problémov a rodina ho dopravila do Ameriky, kde ho nechali napospas svojmu osudu. Ani Mikuláš, hoci bol vojenský hodnostár v Budapešti,nebol pre svoju rodinu oporou, nakoľko ho zlákali karty a alkohol. Jeho hráčske dlhy už boli veľmi veľké a otec ho odmietol ďalej podporovať, mysliac si, že syn sa spamätá. Syn naraziac na otcov odpor poskytovať mu naďalej peniaze sa zastrelil. Rodine oznámil listom, že platí životom tam, kde nemohol peniazmi. Rodinné nešťastie zavŕšil otec, ktorý v kartách prehral celý majetok a vraj v poslednej hre, keď už nemal o čo hrať, stavil do hry svoju manželku. Po určitej dobe začala Peštianska banka rozpredávať Pillerovské polia. Tak vznikli osady Niereše a Dúbrava osídlené väčšinou prisťahovalcami z Poľska.

Povodeň z roku 1949

V histórii obce boli aj tragické dni. Jedným z nich bol aj 15.august 1949. Deň bol veľmi horúci a v podvečer okolo 19-tej hodiny sa nad Zobranou strhla prietrž mračien. Voda sa valila na dedinu z každej strany. Vlny dosahovali výšku až 4 m. Brala so sebou všetko, čo mala v ceste. Pri tejto katastrofe prišli o život štyria ľudia: Ján Faguľa, jeho manželka Anna Faguľová, dcéra Božena Faguľová a zať Andrej Gaľa. Dom zobralo a hmotnú škodu mali Andrej Lorinc, Michal Príhoda a ľudia bývajúci v dolnej časti obce.

Budova obecného úradu

Koncom roka 1973 sa začalo s výstavbou budovy MNV v akcii „Z". Slávnostne bola budova odovzdaná dňa 26. aprila 1980. V budove bola sála, zasadačka, kuchynka, knižnica, požiarna zbrojnica a kancelária MNV. Na budove bolo odpracovaných 2.200 brigádnických hodín v hodnote 108.000 korún. Ľudia s radosťou uvítali možnosť stretávať sa v nových priestoroch, nakoľko dovtedy im na tieto účely slúžila len budova školy. Na budove bolo odpracovaných 2.200 brigádnických hodín v hodnote 108.000 korún.

Stránka obce



P.S. Riaď sa nosom.

Additional Hints (Decrypt)

zntarg, qbyr

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)


Advertising with Us

Inventory

There are no Trackables in this cache.

View past Trackables

What are Trackable Items?

Bookmark Lists

View all bookmark lists...