Z histórie:
19. júla 1909 uzrela svetlo sveta prvá trolejbusová trať v Prešporku (druhá na Slovensku po Tatrách). Niesla názov Elektrická automobilová linka do Vydrickej doliny (na Železnú studničku). Trať viedla z Pražskej ulice (od Palugyayovho paláca) až ku kúpeľom na Železnej studničke. Dĺžka trate bola 5800 metrov, náklady na výstavbu tvorili 310 000 korún. Cestovné na trolejbusovej trati bolo odstupňované podľa dĺžky cesty. Trať bola rozdelená na tri pásma: Palugyayov podnik (mýtnica) – Horský park 20 halierov, Palugyayov podnik – Červený most 30 halierov, Palugyayov podnik – Železná studnička 50 halierov. Kombinovaný lístok na električku hlavnej trate a trolejbus stál po Červený most 36 halierov a na Železnú studničku 56 halierov.
Na sprevádzkovanie trate bolo dodaných 7 trolejbusov Daimler - Stoll, z toho štyri otvorené (letné) a dva uzavreté. Dodaný bol aj nákladný trolejbus, ktorý však bol prerobený na uzavretý. Štyri letné trolejbusy boli zakúpené za 76 000 korún. Vozidlá v letnom vyhotovení slúžili na dvojstopej trati od Palugyayiho paláca pod Hlavnou stanicou na Železnú studničku v prípade priaznivého počasia. Vďaka častým preventívnym opravám motora boli v prevádzke po motorickej stránke takmer bezporuchové. Vyskytli sa však početné prasknutia gumových obručí, ktoré skomplikovali prevádzku vozidiel a pripísali sa ku úpadku spoločnosti.
Uzavreté vozidlá sa používali na výletnú dopravu Prešporčanov do Vydrickej doliny v chladnejších mesiacoch a za nepriaznivého počasia. Preventívne opravy elektromotorov prispievali k ich vysokej spoľahlivosti. Aj pri uzavretom type spôsobovalo problémy praskanie gumových obručí pri jazdách po nespevnených komunikáciách.
Pre finančné problémy a technické ťažkosti (zlý stav ciest, veľké stúpanie (83‰), poruchy motorov a plné gumové obruče kolies, ktoré začali praskať už mesiac po začatí prevádzky) bola v roku 1915 zrušená trolejbusová linka do Vydrickej doliny.
V marci 1941 sa začala stavba trolejbusového trolejového vedenia, vďaka čomu sa po 26 rokoch 31. júla 1941 vrátili do bratislavských ulíc trolejbusy. Novootvorená trolejbusová linka M s trasou Reduta - Mostová - Medená - Grösslingová - Karadžičova - Legionárska - Šancová - Hlavná stanica nahradila autobusovú linku M.
Na trati jazdili trolejbusy MAN-Sodomka-Siemens, ktoré boli dodané v rokoch 1941 a 1942 v počte 14 kusov. Objednané boli ešte v roku 1939 a objednanie trolejbusov súviselo aj s plánovaným vyraďovaním starých autobusov, ktoré mali nahradiť práve nové trolejbusy. Karosériu na nemeckom podvozku MAN MPE vyrobila továreň Sodomka Vysoké Mýto a elektrickú výzbroj dodala filiálka fabriky Siemens - Schuckert v Bratislave. Ich zaujímavosťou bolo to, že zberače prúdu mali upevnené v jednej rovine nad sebou a nemali laná na ich sťahovanie. Vozidlá začínali premávku na prvej trolejbusovej linke „M“ dňa 31. júla 1941 a o krátky čas sa zaradili aj na nové trolejbusové linky „P“ a „H“. V premávke slúžili do konca 50-tych rokov, krátky čas aj s vlekmi Karosa D 4. Začiatkom 50-tych rokov prešli vozidlá generálnymi opravami v dielňach dopravného podniku. Zaujímavosťou bol fakt, že sa počas premávky dvere nezatvárali, takže sa z trolejbusov dalo vyskakovať aj za jazdy podobne ako z dvojnápravových električiek.
V roku 1943 sa objednali nové trolejbusy FBW - Oerlikon zo Švajčiarska, ktoré však boli dodané až v roku 1947.
1. januára 1944 sa zaviedlo číselné označovanie vnútromestských liniek.
Nové označenie trolejbusových liniek:
11 = M: Reduta - Hlavná stanica
12 = P: Žabotova - Patrónka
13 = H: Červený kríž - Koliba
6. júna, 14. septembra a 20. septembra 1944 počas bombardovania Bratislavy a najmä rafinérie Apollo, ktorá stála v tesnej blízkosti depa na Pribinovej ulici, boli zasiahnuté aj zariadenia BEÚSu, čo prinútilo podnik hľadať nové priestory pre depo. Provizórne garáže boli postavené pre trolejbusy na Hroboňovej ulici, pre autobusy pred Železnou studničkou a pre električky pri Lafranconi. Škody spôsobené bombardovaním boli cca. 3,3 milióna Ks. Na konci marca 1945 bola mestská hromadná doprava pred prichádzajúcim frontom celkom zastavená.
7. apríla 1945 sa začalo sa s odstraňovaním škôd po prechode frontu. Nemecké vojská so sebou zobrali značnú časť najlepších autobusov, s pomocou tankov strhli 90% trolejového vedenia, zničili stĺpy, vykradli a postrieľali trolejbusy a poškodili koľajnice. Celková škoda dosiahla 7 - 8 miliónov Ks. Premávka sa obnovovala postupne, najskôr električkami a následne aj autobusmi a trolejbusmi. Trolejbusová doprava sa obnovila až 18. marca 1946, keď začali premávať linky 12 a 13.
V auguste 1947 bolo do prevádzky uvedených 6 nových trolejbusov FBW - Oerlikon švajčiarskej výroby objednaných ešte počas vojny. Trolejbusy boli dokončené v januári 1945, kvôli vojnovým udalostiam však bola firma Weka požiadaná, aby trolejbusy do skončenia druhej svetovej vojny uskladnila. Vozidlá nakoniec dorazili do Bratislavy až na jar 1947.Jednoduché vozidlá s dobrými jazdnými vlastnosťami slúžili v bratislavskej doprave do roku 1963. Nakoľko šlo o kapacitnejšie vozidlá ako trolejbusy MAN - Sodomka - Siemens, spočiatku sa vypravovali najmä tam, kde si situácia vyžadovala prepraviť viac osôb.
Trolejbusy neprešli zásadnejšími úpravami. V roku 1952 prešli všetky vozidlá generálnou opravou. V rokoch 1994 - 2005 bolo v dielňach DPB rekonštruované vozidlo #80 do vystavovateľného stavu, pričom dostalo nový interiér, ktorý je replikou pôvodného.
S nástupom socialistického štátu a vlády bolo spojené aj hromadné dodávanie trolejbusov tuzemskej výroby. Prvými takýmito vozidlami boli trolejbusy Škoda 7 Tr 2 (označované aj ako TB 53) z produkcie Škody Plzeň a ČKD-Stalingrad Praha, ktoré sa vyrábali v roku 1951. Do Bratislavy dodali desať vozov (#81 - 90) a v roku 1955 k nim pribudli ešte tri vozidlá (#116 - 118) odkúpené z Českých Budějovíc.Po dodaní prvých vozidiel mohla byť otvorená premávka na štvrtej trolejbusovej linke č. 14 z Partizánskej ulice k Zimnému štadiónu.Trolejbusy Škoda 7 Tr 2 v Bratislave jazdili v rokoch 1951 - 1964. Vozy z druhej dodávky (#116 - 118) premávali pred svojím dodaním v roku 1955 v Českých Budějoviciach pod číslami 14, 17 a 18. Z dôvodu nevyhovujúcich univerzálnych vzduchovo-kvapalinových brźd vozidlá boli vypravované prevažne na linky premávajúce v rovinatom teréne.
S týmito vozidlami sa začala v Bratislave éra trolejbusov Škoda, ktorá trvá dodnes.
zdroj: http://imhd.zoznam.sk/ba/mhd.html
Info ku keške:
Keška sa na uvedených súradniciach nenachádza :P
Súradnice kešky získate jednoduchým výpočtom, ku ktorému budete potrebovať tieto hodnoty:
A= Koľko by ste v roku 1912 zaplatili za kombinovaný lístok na električku a trolejbus po Červený most?
B= Koľko trolejbusov Daimler - Stoll premávalo v Bratislave? (bez ohľadu na typ a ročné obdobie)
C= Koľko by stál lístok na úsek Palugyayov podnik – Horský park v roku 1910?
D a E= Čísla trolejbusových liniek, ktoré prvé začali premávať po obnovení MHD 18. marca 1946.
F= Koľko trolejbusov MAN-Sodomka-Siemens bolo dodaných počas rokov 1941-1942 ?
G= Koľko rokov trvalo, kým sa po zrušení linky do Vydrickej doliny vrátili trolejbusy do Bratislavy?
Hodnoty treba dosadiť do vzorca:
N 48° 10.(B * C - A + 19)
E 017° 4.(A * G - D * E - 4*F - 19)
Hodnoty netreba "gúgliť", stačí pozorne čítať listing :P
Kešku dajte v pôvodnom stave na pôvodné miesto.
Ďalšie kešky zo série:
Bratislavské trolejbusy 2
Bratislavské trolejbusy 3
Bratislavské trolejbusy 4
Bratislavské trolejbusy 5
Bratislavské trolejbusy 6
Bratislavské trolejbusy 7