Zábranie je vlastne prísne strážený vojenský objekt, v ktorého útrobách ( N48° 53.231 E018° 04.708 ) sa nachádza neprístupný cintorín z 1.sv.vojny...
--------------------------------------------------------------------
Titanit
Ak sa nakoniec rozhodnete ísť bližšie k objektu, dá sa k nemu dostať napr. aj od trenčianskej mestskej časti Kubrá,poza základnú školu krátkou poľnou cestičkou, končiacou kúsok od cintorína , kde za plotom i dnes vidieť posledné budovy zo zač.20.storočia, ktoré boli výrobňami a patrili továrni na výrobu výbušniny Titanit, ktorá mala konkurovať Nobelovmu dynamitu. Túto továreň postavil v r.1906 vynálezca priemyselných výbušnín Norbert Czeipek. Napriek tomu, že titanit bol oveľa bezpečnejší ako dynamit, nedokázal konkurovať zabehnutému a osvedčenému dynamitu a tak továreň krátko po A.sv.vojne zanikla. Plány továrnika Czeipeka boli také, že na opačnej strane kopca, nad Zábraním za dnešným sídliskom Juh v časti Dynamitka plánoval postaviť 2.časť továrne a obe prepojiť tunelom popod horu... K tomu však už nedošlo... /Za zmienku určite stojí, že Titanit bol použitý aj pri rozbíjaní starého opevnenia pri mestskej veži v Trenčíne/.
Dobová reklama na trhavinu Titanit z uhorského týždeňníka, uverejnená v novinách "Jó Szerencsét". Vyšli pred 104 rokmi, konkrétne 21.8.1910. Zaoberali sa baníctvom, hutníctvom a technikou v týchto odvetviach. /Zdroj: epa.hu/
Pre zaujímavosť preklad:
"Maďarská bezpečnostná trhavina (podľa metódy Ceipek). Výborný maďarský produkt. Úplne necitlivý voči nárazu, tlaku, mrazu a teplu. Možnosť prepravovať a skladovať všade. Jednoduché a bezpečné ovládanie. Vzhľadom na výbušnú silu konkuruje všetkým dostupným trhavinám. Mierna cena. Pokusy boli vykonané na náklady výrobcu. Ďalšie informácie poskytuje centrálna kancelária a predajný úrad, Budapešť."
**********************************************************
Zo Zábrania pri Kubrej vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.Kedysi tiekol úplne iným smerom,keď pokračovalo jeho koryto až do centra mesta a tiekol medzi hradným bralom v mieste dnešného hotela Elizabeth a parkom M.R.Štefánika...Po veľkých záplavách na konci 19.storočia bolo koryto potoka zasypané a preložené...
**********************************************************
Zábranie
V tomto prísne stráženom vojenskom objekte na okraji Trenčína na ploche asi 8 tisíc m2, ktorého majiteľom je MO SR sú pochovaní vojaci moslimského vyznania, ktorí padli na našom území počas 1.sv. vojny. Cintorín je značne zanedbaný, vlády krajín, ktorých občania sú na ňom pochovaní, o hroboch svojich krajanov zrejme nevedia. Ministerstvo obrany totiž o cintoríne nemá žiadne oficiálne záznamy od roku 1930, kedy boli pozemky aj s cintorínom prevedené z majetku štátnych lesov do majetku štátu a ich správcom sa stala vojenská správa.
Cintorín v Trenčíne – Zábraní ( N48 ° 53.332 E018 ° 04.689 )
vznikol po rozhodnutí nepochovávať vojakov, ktorí zomreli na zranenia a choroby v nemocnici, na mestskom cintoríne a založila ho rakúsko-uhorská armáda pravdepodobne v máji roku 1915. Na cintoríne boli do roku 191B pochovávaní vojaci, ktorí zomreli vo vojenskom špitáli v Trenčíne. Počas 1.sv.vojny bola v Trenčíne veľká vojenská nemocnica, kde boli sústredení najmä vojaci nakazení rôznymi infekčnými chorobami, ale aj zranení priamo z frontu. Aby sa prípadná infekcia nerozšírila medzi civilné obyvateľstvo, po dohode s armádou boli zosnulí pochovávaní mimo mesta. Podľa údajov z katastrálneho listu z 20-tych rokov minulého storočia bolo na vojenskom cintoríne pochovaných 771 vojakov. Zoznam Vojenského historického ústavu uvádza 3C8 vojakov ČSR, 24 Talianov, 112 Maďarov,4 Nemcov, 54 Poliakov, 11 Rakúšanov, 122 Rumunov, 86 Rusov, 17 Turkov a D neznámych. 1E moslimských hrobov sa vyniká dispozícii cintorína, pretože sú podľa moslimských tradícií orientované smerom na východ a moslimovia museli byť pochovaní do 24 hodín po úmrtí. Okrem toho ústav disponuje samostatným zoznamom 153 občanov Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Prevažná časť pozostatkov zosnulých vojakov bola pravdepodobne v 20-tych rokoch minulého storočia exhumovaná a pochovaná na mestskom cintoríne v Trenčíne pod Juhom/kde je dodnes cca 280 hrobov vojakov z Balkánskeho polostrova-prevažne srbskej národnosti/. V súčasnosti sú na Zábranskom cintoríne prevažne už iba moslimské hroby. Sú ľahko identifikovateľné najmä kvôli „moslimským symbolom a orientáciou pochovávania hlavou na východ“. Koľko ľudí je v súčasnosti na moslimskom cintoríne pochovaných nikto nevie.. Podľa niektorých údajov je v súčasnosti na ňom pochovaných 142 vojakov. O hroboch a neskorších exhumáciach existuje dokumentácia vo VHÚ Bratislava. Starostlivosť o cintorín je minimálna a spočíva v podstate iba pokosením trávy medzi hrobmi.
Na cintorín v Zábraní sa dá dostať iba veľmi ťažko a iba so špeciálnym povolením, keďže v jeho tesnej blízkosti sa nachádzajú muničné sklady/ je jediným vojnovým cintorínom na území Slovenska, ktorý nie je prístupný verejnosti/.
**********************************************************
Dušova dolina
Nad Zábranie sa dá dostať aj od lesoparku Brezina, kde sa nachádza Dušova dolina a v nej pamätné miesto ( N 48° 52.896 E 018° 03.810 ), na ktorom boli v r.1944-5 beštiálne zavraždené a ledabolo zahrabané obete fašistického besnenia... / Po oslobodení mesta bolo od 18.5.1945 na trenčianskej Brezine v lokalitách Dušova dolina, Vápenice a Široké objavených a exhumovaných sedem hrobov, v ktorých bolo nájdených 69 obetí, z toho 65 mužov 4 ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Zastrelených ranou do tyla bolo 61 mužov a 3 ženy; dvaja muži boli uškrtení, dvaja muži a jedna žena mali rozbité lebky. 26 obetí sa nepodarilo identifikovať. Boli sem dovezení po krutom mučení z väznice Krajského súdu v Trenčíne / kde bolo sídlo veliteľstva pohotovostnej jednotky nemeckej 13. bezpečnostnej služby (Einsatzkomando) SD / v dobe od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 a tu beštiálne popravení. Nepriamo sa na týchto akciách zúčastňoval aj pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy HG 52, ktorý bol od novembra 1944 dislokovaný v Trenčíne. Na mieste masových hrobov v Dušovej doline sa v súčasnosti nachádza už len malý pomník s dvomi pamätnými tabuľami.Toto miesto dostalo v roku 1955 názov "Údolie hrdinov".
Po exhumácii v r. 1945 previezli telesné pozostatky 5F umučených na tzv."Cintorín hrdinov" nad Čerešňovým sadom na trenčianskej Brezine, kde ich pochovali. Ostatných pochovali na cintorínoch rodných obcí.
**********************************************************
Okolo celého objektu vedie asfaltová cesta od ul. K Zábraniu poza objekty rôznych firiem ( cca N 48° 53.611 E 018° 04.278 ) až do tesnej blízkosti pomníku na Dušovej doline....
**********************************************************
PROSÍM SPRÁVAJTE SA KU KRABIČKE AKO K SVOJEJ... ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE. / V krabke sú rezervné obaly, ak sa niekomu podarí pôvodný poškodiť :D / ******************************************************
Na nete si nájdi infošky a za červené písmenká v hlavnom listingu dosaď zodpovedajúce číslice
hint: - zlomený polostrom/polopeň :) / fotohint /
--------------------------------------------------------------------
N48 ° 53. ADB
E018 ° 02. FEC
Na tejto keške platí F{FTF}, teda {FTF} vždy ktokolvek chce až nafurt :)