Pieninské bradlové pásmo
Jedným z čiastkových oceánov na severnom okraji Tethydy bol Pieninský oceán, v ktorom vznikali horniny karpatského bradlového pásma. Začal sa roztvárať začiatkom jury. Z oceánskych hlbokomorských sedimentov sú v bradlových pásme v jeho kysuckej sekvencii červená a zelené radiolarity. Horniny oceánskeho dna serpentinity – serpentinizované bazalty boli nájdené iba ako okruhliaky v kriedových zlepencoch. Pieninský oceán na konci kriedy zanikol.
„Jazvou“ po jeho uzavretí zostalo bradlové pásmo na území Slovenska s dĺžkou vyše 400 km. Je pomenované podľa typických geomorfologických tvarov – bradiel nápadne vyčniavajúcich nad terén. Sú budované šošovkami jurských a spodnokriedových vápancov s vertikalizovanými (vztýčenými) súvrstviami. Bradlá vznikali účinkami tlakov, pri ktorých boli tuhé vápence v jadrách vrás roztrhané na šošovky a vtláčané do mäkkých, plastických slieňov, z ktorých ich neskôr vypreparovala erózia. Vyskytujú sa izolovane, v skupinách alebo v radoch.
Geologický vývoj bradlového pásma súvisí s vývojom európskeho kontinentu. Tento vývoj nebol jednoduchý, ale zahŕňal viaceré procesy, počas ktorých došlo k deštrukcii pôvodnej stavby bradlového pásma. Pre ilustráciu bradlové pásmo vzniklo podľa najnovších štúdií asi 1000 km juhozápadne od terajšej pozície a jeho šírka bola okolo 200 km. Už z toho je zrejme, že bradlové pásmo ako celok bolo do dnešnej pozície presunuté. Bradlové pásmo je tvorené viacerými typmi hornín, ktoré sa podieľajú na jeho stavbe. Morfologicky významné elevácie (bradlá) sú tvorené vápencami jursko (141 – 195 miliónov rokov) triasového (195 – 215 milióniv rokov) veku vzniknutými v morskom prostredí. Čiže, v čase keď po americkom kontinente sa preháňali obrovské praveké jaštery, v oblasti bradlového pásma bolo hlboké more s vodou, ktorá obsahovala vysoký podiel CaCO3, ktorý pochádzal zo schránok morských živočíchov. Ich relikty nachádzame aj v okolí tohto hradného kopca. Bradlá sú obalené mladšími sedimentmi kriedového (135 - 65 miliónov rokov) veku, v ktorých tieto vápence jursko – triasového veku „plávajú“. Tento stav bol spôsobený práve mohutným presunom bradlového pásma do dnešnej pozície a stlačením do dnešnej podoby, čo malo za následok deštrukciu – „roztrhanie“ pôvodnej stavby.
... bradlá v okolí Kamenickeho hradu ...
V strednej časti Pieninského bradlového pásma medzi Šarišským Jastrabím a Kyjovom sa nachádza krajinársky i geologicky jedna z najkrajších častí bradlového pasma vôbec. Územie je takmer úplne odlesnené a tak je stavba bradlového pásma veľmi dobre sledovateľná. Medzi Kyjovom a Kamenicou vystupuje na povrch morfologicky veľmi výrazná elevácia bradlového pásma. Jeho rozsah na východnom Slovensku môžeme sledovať v úzkom páse od Červeného Kláštora cez Litmanovú – Kyjov – Demjatu až po Humenné. Najvýchodnejší výskyt sa nachádza v blízkosti obce Beňatína, neďaleko SK-UA hranice. Šírka bradlového pásma je od 3 do 5 km. V súčasnosti sa predpokladá, že priebeh bradlového pásma na Slovensku vyznačuje oblasť, kde sa ponára obrovská kontinentálna doska severoeurópskej platformy pod karpatský blok.
Hradný skalný masív predstavuje bralo „šarišského úseku Bradlového pásma“. Tvoria ho horniny strednej a vrchnej jury. Bralo zrúcanín kamenického hradu je posledným výstupom bradiel subpieninskej jednotky. Je to rozsiahla, strmo na juh sklonená duplexová štruktúra šošovkovitého tvaru, ktorá je tvorená dvomi šupinami budovanými desiatky metrov hrubými krinoidvými vápencami s charakteristickou farbou, ktoré v sebe ukývajú aj fosílie z obdobia jury.
Keďže hradný kopec je tvorený aj vápencami, tak na jeho severnej strane sa nachádzajú krasové útvary – závrty. Zatiaľ bolo identifikovaných ??? závrtov rôznej veľkosti, väčšinou skoro pravidelného kruhového priemeru (najväčší s priemerom 22,5 metra). Závrty vznikajú pôsobením vody rozpúšťaním horniny spolu s jej rútením, čím sa zväčša prehlbujú a zväčšujú. Cez stred závrtu je voda odvádzaná do podzemných priestorov. Ak sa závrt upchá sedimentom, vzniká na jeho mieste jazierko.
Pre zalogovanie tejto earthcache, zašli prosím odpovede na následujúce otázky:
1. Súradnice Ťa zavedú do stredu lúky, ktorá sa nachádza na hrebeni hradného kopca, ktorý je ukončený dvomi výraznými bradlami na východnej a západnej strane hradného kopca. Napíš, ktoré z bradiel (východné alebo západné) je vyššie a uveď rozdiel nadmorských výšok medzi vyšším bradlom a lúkou.
2. Počas prístupu na kopec, ale aj pri pohľade z neho môžeš vidieť (na južnej strane v mieste lomu) výrazne sfarbené železité horniny zasadené vo vápencovom základe tohto bradla. Akej farby je táto hornina a uveď jej názov?
3. Aj keď trochu mimo hlavnej témy o bradlovom pásme, zastav sa aj na WP "závrty", ktorý Ti prezradí počet závrtov identifikovaných v severnej časti hradného kopca a taktiež ich lokalizáciu. Pripoj do svojej odpovede aj ich počet.
4. Dobrovolné: nájdi si svoje bradlo a prilož nejakú peknú fotografiu.
Zdroj: náučný chodník občianského združenia Kamenná veža