Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku 1075. V písomnom zázname je uvedený latinský názov obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou (Osada Dvorníkov nad riekou Žitava).
Na malej vyvýšenine s názvom Vŕšok svätého mučeníka Martina dal v roku 1075 kráľ Svätý Štefan postaviť kaplnku a kúriu a neskôr aj kláštor. V tejto kúrii sa konal v roku 1309 diecézny dŕžavný cirkevný koncil pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Koncil potvrdil Karola Róberta z rodu Anjou v jeho panovníckych právach, vyniesol rozhodnutie na potrestanie zločinov Matúša Čáka Trenčianskeho a na jeho exkomunikáciu a vyhlásil za povinnosť popri rannom a poludňajšom zvonení aj večerné zvonenie a modlitbu Anjela Pána. Tento zvyk nadobudol platnosť na celom území kráľovstva a dodržiava sa dodnes.
Na večnú počesť tejto udalosti a tohto miesta inicioval v roku 1855 vtedajší dvorský farár Kesseleőkői Majthényi Adolf výstavbu rozsiahlej Kalvárie - krížovej cesty, centrálneho kríža a kaplnky. Ostrihomský arcibiskup Nagykéri János Scitovszky v apríli 1855 schválil výstavbu Kalvárie. 3. mája 1855 za účasti 5000 veriacich a 35 kňazov z okolia posvätili miesto a vztýčili dočasný kríž. Samotná výstavba areálu sa začala 31. októbra 1855 podľa plánov komárňanských architektov Jánosa Dobáka a Mórica Wellnera.
Prvotné práce spočívali v odvodnení okolitého terénu, vybudovaní prístupovej cesty a upravení vyvýšeniny do pravidelného oválu. Arcibiskup Scitovszky navštívil stavenisko 16. novembra 1856 a pri tejto príležitosti venoval celé územie (13,81 ha) kalvárii. Prispel aj finančne (1200 ft) na centrálny kríž a jednu štáciu a daroval 50 000 tehál. Výstavba bola náročná, trvala 5 rokov, denne tu pracovalo (okrem obdobia dôležitých poľných prác ako žatva a mrazivých zimných dní) 50–60 robotníkov a 30–40 povozov. Za tento čas sa podarilo vystavať nielen všetky objekty kalvárie, ale vysadilo sa aj 7 000 sadeníc agátov, aby sa kopec a jeho okolie spevnili.
Kaplnky zastavení sú postavené z pálenej tehly, v neogotickom štýle, s lomeným oblúkom a obdĺžnikovým pôdorysom. Finančné náklady na výstavbu a výzdobu každej z nich sa vyšplhali na 6000 Ft. Na kovaných mrežiach kaplniek v hornej časti sa nachádzajú rodové erby alebo mená tých, ktorí majú najväčšie zásluhy na výstavbe a financovaní kalvárie. Na prvom zastavení je to napríklad erb ostrihomského arcibiskupa J. Scitovszkeho.
Vstup na vyvýšeninu predstavuje monumentálne barokové schodisko s plastikami Sv. Márie Magdalény, Márie Kleofášovej, Bolestnej Matky a Sv. Jána po stranách. Schodisko široké 5,7m uzatvárajú dve plastiky anjelov. V roku 1859 bol na vrchole kopca namiesto pôvodného dočasného kríža vztýčený a 6. novembra arcibiskupom Scitovszkym posvätený nový kríž.
Za krížom v strede stromovej aleje, kde bol pôvodne plánovaný kalvársky kostol, umiestnili v roku 1859 kamennú sochu Immaculaty, datovanú rokom 1844.
Naľavo od kríža stojí zvonica s kruhovým pôdorysom, ktorá sa stala symbolom Dvorov nad Žitavou a je súčasťou ich erbu.
Na východnom átriu kalvárskeho kopca stojí Kaplnka Svätého Martina, ktorá bola postavená v byzantskom štýle v roku 1860, pravdepodobne na starších základoch pôvodnej stredovekej kaplnky.
V juhozápadnej časti kalvárie sa nachádza baroková Socha Svätej Anny, ktorú dal postaviť Óvári Pongrácz Adolf, dvorský kaplan a vysvätená bola 29. júla 1860.
Slávnostnú posviacku Kalvárie vo Dvoroch nad Žitavou 16. septembra 1860 viedol Nagykéri János Scitovszky, ostrihomský arcibiskup, prímas uhorský, za účasti asi 40 000 prítomných z blízkeho aj širokého okolia. Na slávnostnej omši v kostole prečítali pozdravný list pápeža Piusa IX. v maďarskom (Adolf Majtényi) aj slovenskom (František Lopušný) jazyku. Po liturgiách oslavy v obci pokračovali popoludní ľudovou veselicou a trvali (za výdatnej hudobnej produkcie cigánskej kapely) až do neskorých nočných hodín.
Zakladateľ miestnej kalvárie Kesseleőkői Majthényi Adolf pochádzal zo starobylého šľachtického rodu zo Sivého Kameňa pri Novákoch. Aktívne sa zapájal nielen do cirkevných záležitostí ale aj do politiky. Zúčastnil sa uhorského povstania v r. 1848-49, za čo bol aj väznený. Po tom, ako sa na jeho podnet a pod jeho vedením vystavala kalvária v Udvarde (Dvoroch nad Žitavou) sa stal hlavným predstaveným viedenského Pazmanea, neskôr opátom v Pécsvárade a sasvárskym arcidekanom. Zomrel 11. mája 1871 a podľa jeho poslednej vôle je pochovaný na dvorskej kalvárii.
V súčasnosti sa na Kalvárii vo Dvoroch nad Žitavou konajú krížové cesty v pôstnom období na Veľký piatok a na sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. septembra) sa tu koná sv. omša.
Ale kalvária je nielen duchovným miestom, hojne ju navštevujú mnohí obyvatelia z obce a okolia za účelom oddychu, relaxácie ale aj za športovým vyžitím.
Cache na úvodných súradniciach nehľadajte. Tie vás zavedú k vstupnej bráne kalvárie. Svojho štvorkolesového tátoša zanechajte na parkingu. Je to miesto, kde pôvodne stála na brehu rieky Žitavy socha Sv. Jána Nepomuckého. V čase výstavby kalvárie sochu premiestnili na terajšie miesto (na polceste medzi parkingom a bránou). Rieka Žitava v súčasnosti tečie asi o 1km západne ďalej.
Za bránou nájdete v dlažbe chodníka ďalšie zaujímavé informácie z histórie tohto miesta v slovenskom a maďarskom jazyku . Do areálu je zákaz vodiť psov a vstupovať s bicyklom, ale domáci ho nedodržiavajú. Logbook je zo špeciálneho vodeodolného papiera, do ktorého sa dá písať, len nálepku neudrží. Obal otvárajte opatrne a dobre ho uzavrite.
CACHE sa nachádza na súradniciach:
Ak sa po areáli kalvárie poprechádzate s dobre otvorenými očami, určite zistíte, ako hádanku vyriešiť.
Veľa šťastia - happy caching :)