Criepky z historie II - Mestsky park Multi-cache

Spoznaj historicke Kosice. Predstavujeme Mestsky park kedysi znamy pod nazvami Szechenyi liget, Sokolsky sad ci Park generala Petrova.
Uvodne suradnice ta privedu k jednemu z mnohych vstupov.

Pomenovanie pre zelenú oddychovú zónu Mestský park je relatívne mladé, pretože ide o územie, ktoré svoju úlohu plní približne len jedno storočie. Tento názov sa niekoľkokrát menil, vždy v závislosti od toho, kto mal rozhodujúce slovo v Košiciach. Takto vznikli pomenovania ako Szechenyi liget /maďarský vplyv/, Sokolský sad /český vplyv/ a Park generála Petrova /komunistický vplyv/.

Na konci 18. storočia sa v parku budovali veľké záhrady. Na mape mesta z roku 1807 je v tejto oblasti zakreslená veľká záhrada grófa Barkóczyho. Na brehu Mlynského potoka zasa záhrada grófa Sztárayho. Na juh od nej záhrada grófky Klobusitzkej.

Rozhľahlá zeleň a prítomnosť vodného toku predurčovali toto miesto ako rekreačnú zónu mesta, čo podnietilo vznik mestských kúpeľov. Už v roku 1807 na spomínanej mape možno pozorovať "Balneum civitatis". Vodný zdroj, ktorý sa pritom využíval bol známy minimálne v roku 1780, pretože vtedy je už opisovaný v knihe Zemepis kráľovstva uhorského ako prameň minerálnej železitej vody. V roku 1813 však kúpele poškodila povodeň, takže nový kúpeľný objekt vystaval v roku 1820 architekt Jozef Belág. Tieto vaňové kúpele prešli niekoľkými stavebnými úpravami, avšak koncom 19. storočia funkčne zanikli, respektíve boli nahradené novými parnými a vaňovými kúpeľmi na Drevnom trhu.

Vedľa kúpeľov v parku stála aj mestská brusiareň, avšak táto bola neskôr nahradená novým mlynom, pretože tzv. Stredný mlyn časom zastaral a bol zlikvidovaný. Firma Košický umelý mlyn, a.s., vznikla v novembri roku 1900 a v čase Rakúsko-Uhorska i prvej ČSR využívala práve spomínaný objekt. V roku 1926 prešla z využitia vodnej energie na paru a elektrinu. V tom čase tu pracovalo 24 robotníkov. Vyrábali múku a krupicu na lokálnu distribúciu, ako i kŕmnu múku na vývoz do Rakúska. V roku 1945 však došlo k znárodneniu mlyna a po roku 1948 začal pracovať národný podnik Východoslovenské mlyny.

Park slúžil aj ako spojnica medzi železničnou stanicou a centrom Košíc. Najskôr tu stála budova Potiskej železnice a dalo sa cestovať do maďarského Miškovca. Neskôr aj na západ Košicko-bohuminskou železnicou, ktorá bola v Košiciach uvedená do prevádzky 5. januára 1873. Vtedy nastala zmena aj v požiadavke na zabezpečenie služieb a výstavba novej železničnej budovy sa stala nutnosťou. Novovystavaná budova želeničnej stanice sa vyznačovala romantickým charakterom s dvoma vežičkami. Vybudovaná bola podľa projektu Jozefa Huberta v roku 1891.

V roku 1885 bol podľa projektu mestského staviteľa Júliusa Pöschla v parku vybudovaný železný hudobný altánok. Zo stavieb, ktoré sa tu ešte zachovali, je najstarším objektom. Tu sa konali promenádne koncerty. Park sa však stal aj miestom pre prevádzkovanie športov. Pestovala sa tu jazda na koni, kúpanie a cyklistika. V roku 1909 si tu korčuliarsky spolok vystaval svoj pavilón. Architektonicky išlo o secesný sloh, podľa plánov Júliusa Sandyho. Plocha pre korčuliarov mala sezónne využitie a v lete sa tu hrával tenis.

V medzivojnovom období bol park známy aj svojimi reštauračnými a ubytovacími službami. Nachádzala sa tu Nádražná reštaurácia, stredisko Slovenskej rady pre cudzinecký ruch s turistickou kanceláriou a nocľahárňou.
V roku 1937 v blízkosti mlyna vzniklo Mestské kúpalisko a v roku 1962 sa tu podľa plánov architekta Ladislava Greča vystavala krytá plaváreň. Táto slúžila svojmu účelu až do roku 1986. Vedľa krytej plavárne sa nachádzalo letné prírodné kino, ktoré vybudovali v 50-tych rokoch 20. storočia. To však po dobudovaní amfiteátra pod Kalváriou stratilo existenčný zmysel a na jeho mieste sa vystaval 50 metrový plavecký bazén.

V rokoch 1965 - 1973 došlo k celkovej prestavbe železničnej stanice, takže nový komplex účelových budov bol postavený na kapacitu 36 000 cestujúcich denne.

Dňa 23. 8. 1976 vyhorel aj mlyn, z jeho stien sa dymilo ešte niekoľko týždňov.

Mestký park dnes

Je to najväčší park v Košiciach, geograficky situovaný medzi železničnou stanicou a historickým centrom mesta. Jeho potenciál zelenej oddychovej zóny bol nevyužívaný a donedávna slúžil len ako tranzitný priestor z autobusovej a vlakovej stanice do centra mesta. V roku 2013 v parku prebehli rekonštrukcie v celkovej výške 6,5 milióna eur.  

Počas rekonštrukcie v parku obnovili chodníky a fontánu s potôčikom. Zároveň sa obnovovala aj mestská plaváreň, ktorá je umiestnená vedľa parku a novou Kunsthalle. Pribudli oddychové zóny pre deti, či majiteľov psíkov, ale aj miesto pre aktívny oddych so zariadeniami na cvičenie. Bolo tiež zrekonštruované osvetlenie, dopravná infraštruktúra, kultúrne plochy, drobná architektúra, mobiliár a vybudované objekty kultúrnej infraštruktúry. Rekonštrukcia mostíkov zabezpečila napojenie na novovznikajúcu umeleckú štvrť mesta. Vstupné body do parku – mosty, budú tiež využívané ako výstavné priestory pre diela umelcov rôznych vekových kategórií, prípadne ako pódium pre alternatívne pouličné umenie. Park bol popri rekonštrukcii a revitalizácii zelene oplotený čím sa stal nedostupným 24 hodín denne.

Mestký park je otvorený od 1. 4. - 30. 9. v čase od 05.00 do 22.00 hod. a od 1.10. - 31.3. v čase od 06.00 - 21.00 hod.

Pre výpočet finálu zmeň písmená na poradové čísla:

N 48° 43.OÝB E 021° 15.ILU