Hradisko Žibrica (Zubrica) bolo podľa archeológov osídlené najmä lužickou, halštatskou a laténskou kultúrou. Skladá sa z dvoch častí. Zo sídliska (I) a hradiska (II), ktoré sú spojené umelo vybudovanou komunikáciou. Sídlisko leží na južnom svahu a hradisko sa rozkladá okolo najvyššej kóty kužeľovitej hory Žibrica.
Život na Žibrici sa sústreďoval juhovýchodným smerom kvôli slnečnému svetlu a prameňu pitnej vody, ktorý sa nachádza v blízkosti dnešnej obce Štitáre. Veľká vzdialenosť medzi hradiskom a prameňom malo za následok vytvorenie obývaného sídliska, ktoré nemalo ochranné valy. Sídlisko ležalo na mierne sklonenom, plochom svahu v blízkosti žibrických lúk, na plochom hrebeňovitom výbežku hlavného pásma Zobor-Žibrica. Pravdepodobne zastávalo funkciu predhradia. V 30. rokoch minulého storočia bolo na tomto mieste nájdené veľké množstvo črepín pochádzajúce najmä z halštatskej doby. Na hradisku sa našli črepy z laténskeho a slovanského obdobia.
Medzi archeologické nálezy môžeme zaradiť napr. okraje či hrdlá nádob, kusy dna, črepy so silnými podlhovastými výčnelkami a tiež úlomky s ornamentmi.
Vtedajší obyvatelia sídliska umelo upravili svah pri hradisku odkopaním na dĺžku 300 m. Takto vznikol násyp a paralelne s ním idúca priekopa. Na jej dne vedie stará cesta, ktorá sa používa dodnes.
Vrch Žibrica na svojom vrchole neposkytoval vhodné podmienky pre osídlenie. Všetky jej svetové strany sú vytvorené šikmým svahom v sklone 30°, najviac 45°. Pre osídlenie zostalo len niekoľko menších plošín pozdĺž SV časti hrebeňa a 5 - 10 m široký pás, ktorý sa tiahne na vnútornej strane paralelne s valom.
Val, ktorý sa nachádza okolo Žibrice je zreteľne zachovaný vďaka lesnej kultúre, ktorá ho chránila. V obvode meria 864 m. Rozloha hradiska je cca 4,37 ha.
Na východnom svahu Žibrice sa nachádza tzv. nálevkovitá jama. Jej hĺbka je na strane proti svahu 8 m, na strane po svahu 2 m, priemer je 6 m. V najnižšom bode hradiska, v bezprostrednom susedstve valu, je ďalšia jama, ktorá vzhľadom na svoju polohu mohla slúžiť ako cisterna na dažďovú vodu.
Hradisko plnilo signálnu, obrannú a dorozumievaciu funkciu. Bolo súčasťou reťazového systému hradísk. Patrili sem aj neďaleké hradiská Zobor, Veľký Lysec, Veľký Tribeč a Krnča - Tábor.
Podľa archeologických nálezov z údolia Nitry bola obrana územia dôležitá najmä kvôli predhistorickej ceste, ktorá viedla od juhu na sever (Jantárová cesta). Po tejto ceste chodili ozbrojené expedície cudzincov, ktorí predstavovali nebezpečenstvo pre domácich obyvateľov. Aj pohyb takýchto naoko mierumilovných karaván kupcov bolo treba veľmi pozorne sledovať a to bola podľa Janšáka úloha strážnej osady na Žibrici.
Najnovšie výskumy
V rokoch 2000 – 2002 sa na hradisku uskutočnili sondážne výskumy, ktoré potvrdili rozsiahle osídlenie lokality v neskorej dobe bronzovej, staršej dobe halštatskej, strednej a neskorej doby laténskej a v stredoveku. Výskum sa realizoval na jednej z najrozsiahlejších terás v SV časti hradiska, kde bol predpoklad intenzívneho osídlenia. Tesne pod povrchom objavili kultúrnu vrstvu s porušeným sídliskovým objektom. Našla sa tiež početná keramika s tuhovým povrchom, mazanica, uhlíky a zvieracie kosti.
V skúmaných miestach bolo staršie osídlenie evidentne porušené mladšími zásahmi. Na východnom okraji terasy zistili kamenno-zemný násyp, ktorý mal od úrovne vybudovania zachovanú výšku 1,10 m. Dá sa predpokladať, že bol postavený na spevnenie okraja terasy. Pod kamenno-zemným násypom sa nachádzala kultúrna vrstva z neskorej doby bronzovej. Na hradisku sa tiež našli bronzové hroty šípov z doby halštatskej.
Zdroj: http://www.hradiska.sk/2013/03/zibrica.html.
Cesta ku keške
Odporúčame prístupovú cestu zo Štitár (pozri waypoint) po modrej TZT až do Sedla pod Žibricou, kde treba odbočiť vpravo na červenú (waypoint), ktorá vedie cez lúky až na vrchol Žibrice. Priamo od najvyššej kóty 617 m.n.m., tam kde sa nachádza vrcholová kniha a ohnisko (waypoint) vedie severovýchodne neznačený chodník po vale hradiska, ktorý klesá ku keške.
Prístup je možný aj zo Zobora, Žirian (po červenej), z Mecheníc (po modrej alebo alternatíva po žltej, od miesta Pod Dlhou skalou po červenej), eventuálne po neznačenej trase zo Štitár cez kopec Vápeník smerom k vrcholu Žibrice.
Keška sa nachádza blízko chodníka. Prajeme príjemnú zábavu a pekné počasie.