V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu. Čečejovce boli teda podobne ako Cestice staré slovanské sídlisko.
Prvé písomné zmienky však poznáme až z rokov 1317 a 1319, kde sa spomínajú už ako vyvinutá dedina s kostolom. Tieto písomné zmienky vznikli v súvislosti s vrátením desiatkov Čečejoviec jágerským biskupom jágerskej kapitule. Písomný záznam z roku 1329 spomína Čečejovce pri opise hraníc medzi Buzicou a Pospechom. V čase vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 až 1335 pôsobil v Čečejovciach farár Michal, ktorý odviedol desiatky. Nevieme však, komu v tých časoch dedina patrila. Až v roku 1365 sa dozvedáme, že Čečejovce vlastnil Peter, syn Imricha zo Siskavy z rodu Aba. Tomuto mužovi v tom čase patrili aj Cestice, Komárovce, Mokrance a Budulov. V roku 1402 však už kráľ Žigmund vymenil Čečejovce s Petrom z Perína spolu s Veľkou Idou, Komárovcami, Cesticami, Mokrancami a Budulovom. Peter z Perína dal na výmenu kráľovi svoje majetky v Berehovskej stolici. Aj za portálneho súpisu z roku 1427 patrili Čečejovce Petrovi z Perína. Súpis udáva, že v obci sa nachádzalo až 53 port, čiže usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame aspoň päť obyvateľov, v Čečejovciach v tom čase žilo minimálne 265 ľudí, čo je na 15. storočie naozaj ľudnatá dedina. Od vybudovania hradu Veľká Ida patrili k hradnému panstvu, čo potvrdzuje az zápis z roku 1549. Obec Čečejovce sa však v priebehu rokov zmenšila. Portálny súpis z roku 1553 uvádza, že sa tam nachádzalo len 14 port. Obec vtedy patrila Františkovi z Perína. V roku 1564 mali Čečejovce len 8 port a okrem Jána z Perína tu mali svoje vlastnícke čiastky už aj Michal Czeczey a Juraj Draškovič. V roku 1570 sa tu nachádzalo len 7 a pol porty, ďalších sedem usadlostí bolo opustených.
V stredoveku bola prerušená kontinuita slovanských zakladateľov obce a Čečejovce sa postupne pomaďarčili. Podľa decimálneho súpisu z roku 1558 mali tunajší obyvatelia prevažne maďarské mená. Podobne tomu bolo aj za konskripcie Abaujskej stolice v roku 1696. V obci sa v druhej polici XVI. a prvej polovici XVII. storočia nachádzali maďarskí reformační kazatelia. Rákociovské stavovské povstania a epidémia cholery spôsobili, že v prvej polovici 18. storočia dedina takmer prestala existovať. V roku 1715 ju obývali len štyria želiari a podľa súpisi z roku 1720 len dvaja sedliaci. Po tomto roku do Čečejoviac prichádzalo nové slovenské obyvateľstvo, ktoré bolo prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Vplyvom miestnych kňazov a školy sa však postupne pomaďarčili. Aj v dotazníkovom materiáli Fr. Pestyho z rokov 1864 - 1865 sa uvádza, že obyvatelia sa "za starých čias" prisťahovali do dediny z Horniakov a hovoria slovensky i maďarsky. V tom istom dokumente sa uvádza, že kňazi hovoria len maďarsky a v škole sa vyučuje maďarčinou. Lexikón z roku 1773 taktiež uvádza, že v Čečejovciach prevláda maďarčina.
K pôvodu názvu obce historik Branislav Varsik uvádza: "Z uvedených dokladov vidieť, že Maďari prevzali zavčasu názov dediny Čečejoviec od Slovanov, a to ešte bez sufixu, a na začiatku 14. storočia mal názov v maďarčine tú istú podobu ako dnes. V dôsledku toho, že Čečejovce sa postupne počas stredoveku pomaďarčili a kontinuita pôvodného slovanského obyvateľstva bola prerušená, pôvodný názov sa v samej dedine nezachoval." Zachoval sa však v blízkych obciach, ktoré neboli v takej miere pomaďarčené. V Hodkovciach ľudia ešte aj v 19. storočí súčasné Čečejovce volali Čečovce. Vyskytol sa názor, že meno obce je odvodené od osobného mena Čečej, čo sa pomaďarčilo ako Csécs. Meno Čečej je zasa odvodené od staroslovenského slova "čajati", čo znamená "očakávať". Z podobného základu vznikli napríklad názvy obcí Čečovice a Čečín v Českej republike. Najstarší písomný záznam o osobnom mene Čeča poznáme z roku 1213 z Varadínskeho registra. Toto zdôvodnenie však nie je všeobecne akceptovateľné a s najväčšou pravdpodobnosťou sa k skutočnému pôvodu názvu obce už neprepracujeme.
Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika, foto1 Szabó.