This cache has been archived.

FitReviewer: Nedostali sme žiadnu odozvu na žiadosti o údržbu a obnovu kešky.
Preto tento listing teraz archivujem.
V mene všetkých nálezcov kešky - ďakujem ownerovi za zážitky, ktoré nám priniesla.

Ak sa predsa len ešte rozhodneš svoju kešku obnoviť, urob tak čím skôr, aby Ti nikto medzitým neobsadil miesto. Následne ma kontaktuj cez môj profil a nezabudni pripojiť GC kód tejto kešky. Geocache prejde nanovo review procesom a ak bude všetko v poriadku, môžem ju vybrať z archívu. Ak od archivovania ubehli viac ako 3 mesiace, alebo má mať obnovená keška inú podobu - odporúča sa radšej založiť novú cache s novým listingom.

FitReviewer (Matúš) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines
Odpovede na základné otázky (nielen) ohľadom zakladania kešiek nájdeš v mojom profile.

GC4Y0JY ▼

A cache by Janko007 Message this owner

Hidden : 2/2/2014

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Obec Čachtice

Obec je situovaná pod Malými Karpatami, 7 km juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Jej dávne osídlenie dokazujú početné archeologické nálezy z neolitu, z mladšej doby bronzovej, či z obdobia rímskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248 pod názvom Čekče. Vtedy patrili pod nitrianske vojvodcovstvo. V roku 1392 dostala obec výsady s trhovým a jarmočným právom a v roku 1494 ju kráľ Vladislav oslobodil od platenia mýta. Na konci 16. storočia bola obec spustošená počas tureckých vpádov. V 17. storočí tu už bola početnejšia obec habánov, ktorí vlastnili mlyn a rozvíjali hrnčiarske remeslo. Obyvatelia sa okrem toho venovali vinohradníctvu a poľnohospodárstvu. Najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa odohrala v Čachticiach a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského národa bola IV. sednica literárneho spolku TATRÍN, ktorá sa konala na tunajšej fare v dňoch 9. a 10. augusta 1847. Zástupcovia dvoch rozdielnych vierovyznaní prijali pozvanie katolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského. Tu sa dohodli a prejavili jednotnú vôľu povýšiť na spisovnú reč slovenčinu. V Čachticiach sa taktiež snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi Alžbety Bátoriovej, panej Čachtického hradu.

Čachtický hrad

V písomnostiach sa po prvýkrát spomína v prvej polovici 13. storočia ako pohraničná pevnosť. Nachádza sa na vápencovo-dolomitovom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpazmán. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi 1263-1276. V histórii hradu sú zaznamenaní viacerí významní majitelia ako napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Ctibor zo Ctiboríc, či rodina Nádašdyovcov, ku ktorým patrí aj smutne preslávená Alžbeta Bátoriová. Hrad bol v roku 1708 vypálený a to bol začiatok jeho konca. Viac ho nik neopravoval. Ešte raz hrad vyhorel v roku 1799, to už bol opustený.

Alžbeta Bátoriová (1560-1614)

Narodila sa v roku 1560 v Nyírbátore. Jej otec Juraj Bátori pochádzal z ecsedskej vetvy rodu, matka Anna Bátoriová z vetvy somlyóvskej. V rodoch oboch rodičov boli viaceré významné osobnosti feudálneho Uhorska. Ba jeden z nich, Štefan Bátori, ujec Alžbety Bátoriovej, sa stal poľským kráľom. Niektorí Bátoriovci však trpeli psychickými poruchami. Vyskytovali sa u nich sklony k násilnostiam, krutosti a mravnej zvrhlosti. Alžbeta Bátoriová sa vydala 8. mája 1575 vo Vranove za Františka Nádašdyho I. Manželia žili po svadbe striedavo na rôznych miestach svojich rozsiahlych majetkov – v Sárvári, Léke, Ecsede, Keresztúri, Vranove, Beckove, Čachticiach, Füzéri, Čičave, Fogaraľi, ďalej aj v kaštieľoch vo Viedni, Bratislave, Piešťanoch a inde. Postupne však dlhý pobyt manžela mimo domu iste zapríčinil ďalšie nesprávne formovanie sa osobnosti Alžbety Bátoriovej. Jej povaha surovela, zostala krutá a…

Tatrín Po stáročiach nádejí a neúspechov sa na Slovensku začali od roku 1836 národné boje, keď namiesto latinčiny zaviedla vládnuca vrstva v Uhorsku ako úradnú reč maďarčinu. Zavládla všade – v úradoch, školách, v kostoloch. Proti tomuto útlaku vystupovali hŕstky slovenskej inteligencie. Bola tu však nejednotnosť v používaní jazyka. Katolícka vrstva národa pridržala sa bernolákovskej slovenčiny, evanjelici písali biblickou češtinou. A práve táto nejednotnosť Slovákov bola veľmi vhod vládnucim kruhom. Vzhľadom na veľkú zaostalosť Slovenska, ktoré mala v rukách maďarská šľachta a s ňou aj slovenská, ale pomaďarčená, v slovenskom národnom hnutí celá ťarcha ležala na drobnej mestskej a dedinskej buržoázii a inteligencii pochádzajúcej z ľudu. Vedúci činitelia vo vznikajúcich spolkoch práve pre veľkú zaostalosť ľudu začínali so základným vzdelávacím, osvetovým a výchovným pôsobením…

Zvonica–umieráčik Z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou. Hlas jej zvona bolo počuť v čase moru, cholery, požiarov a iných nešťastí.