Rozprávka o dobrom človeku
Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden dobrý človek. Mal však veľa starostí, lebo život mu prinášal množstvo trápenia, ťažkostí a neistôt. Pod takou ťažkou hlavou trpí aj krčná chrbtica a tento človek by vám o tom vedel rozprávať. Chrbtica ho bolela preukrutne. Najmä tá krčná. Cestou do práce niesol na krku svoju hlavu obťažkanú chmúrnymi myšlienkami. Cestou domov z práce sa jeho krk nezdravo ohýbal v oblúku popracovnej vyčerpanosti a únavy. Tak to išlo dlhé roky.
Jedného dňa si náš dobrý človek ale povedal, že už ďalej nevládze. Bolesť je prisilná. Musí s tým skoncovať. Keď večer deti zaspali a manželka s nimi, vykradol sa potichu zo spálne a zamieril do kuchyne. Zo zásuvky pod linkou vytiahol najväčší kuchynský nôž, ktorým krájali len hovädzie kosti a najtvrdšie mäso a priložil si ho ostrím ku krku. Pomaly sa nadýchol a zhlboka vydýchol. Privrel oči a potom - šmyk, šmyk, šmyk, niekoľkými šikovnými a dobre mierenými ťahmi čistým rezom oddelil od svojho tela sedem krčných stavcov. Ranu prelepil leukoplastom a v pokoji sa odobral späť do postele. Tej noci konečne po rokoch sladko spal.
Život bez krčnej chrbtice bol úžasný. Nič ho nebolelo, hlava mu príjemne pružila, ani ten mozgovo-miechový mok ho už netlačil. Bez krčnej chrbtice bolo sveta žiť. Aj starosti prestali trápiť. Naplnila ho príjemná ľahostajnosť. Keď v robote niečo pokazil, jednoducho zasunul hlavu bez krku do hrudného koša a bolo po problémoch. Keď nedovidel na hornú poličku, stačilo rukami potiahnuť hlavu trochu vyššie, bez krčnej chrbtice sa krk krásne naťahoval.
Bez krčnej chrbtice sa žilo úžasne. Len okolie nášho dobrého človeka si pomaly začalo všímať nepatrné zmeny jeho charakteru. Tak ako jeho krk, aj jeho osobnosť sa začala meniť na nechutnú želatínovú masu. Z jeho slov nebolo jasné, čo myslí vážne a čo nie. Jeho ústa stále častejšie zapĺňali klamstvá. Želatínový efekt nakoniec prenikol aj medzi jeho činy. Nie že by bil manželku, to nie. Rafinovanejšie. Vyjedal deťom desiate, nenápadne kradol v obchodoch a dokonca raz tak strašne sotil istú starenku nastupujúcu do električky, že tá s rachotom spadla na zem a poškodila si krčok bedrového kĺbu.
Degeneratívne zmeny jeho miechy a predĺženého mozgu spôsobené opuchom v okolí miest, kde kedysi mal krčnú chrbticu sa postupne rozšírili na celú centrálnu nervovú sústavu. Celkom nakoniec sa mu dokonca vrátili aj samotné utrpenia v oblasti krku - tentoraz evidentne v podobe fantómových bolestí. Vtedy pochopil, že zašiel priďaleko a pokúsil sa učiniť pokánie. Opäť sa jedného večera vrkadol do vlastnej kuchyne. Zo zadnej strany police s kuchárskymi knihami vytiahol schované stavce s úmyslom znova ich vložiť na svoje fyziologicky správne miesto.
Chudák človek. Nemal poznačené správne poradie stavcov ani ich orientáciu. Prepadla ho úzkosť. Nevedel ako ich má pootáčať a naukladať na seba. Tých sedem stavcov dáva predsa tak veľa možností! Chvíľu v panike skúšal stavce nejako rozumne na seba poukladať. Spotené ruky sa mu ale triasli a tak to po chvíli vzdal. Vytiahol papier a začal počítať.
Mám sedem stavcov. Môžem ich uložiť v ľubovoľnom poradí na seba. Navyše neviem, čo je spodok a čo vrch stavcu. Takže stavce musím skúšať aj otáčať. Každý stavec sa teda dá položiť dvomi spôsobmi na jednu zo siedmich pozícií. To je dokopy ABCDEF možností, ako sa dá poskladať krčná chrbtica! Och nie, to nikdy nedokončím!
Človeka našli na druhé ráno v kuchyni bez známok života ležať na zemi. Vedľa neho bola prázdna fľaštička od liekov proti bolestiam. Manželka pozbierala jeho stavce, navliekla ich na šnúrku a vyhodila na strom kdesi pri Dunaji. Ak ich chcete vidieť, choďte na súradnice:
N 48° 06.ABC', E 17° 08.DEF'
Zopár poznámok k riešeniu a ku keške
Neberte do úvahy anatómiu stavcov (a úplne zabudnite na atlas a čapovec). Berte to proste tak, že máte sedem stavcov, ktoré možno na seba naukladať v ľubovoľnom poradí a každý ešte pritom môže byť otočený buď správne alebo "dolu hlavou".
Prosím, prineste si vlastné pero!
000. 001. 010. 011. 100. 101. 110. 111.