SK: Dovolujeme si vas pozvat do miest kde sa kopala historia karpatskeho banictva. Caka vas prijemna prechadzka do udolia zachovanych Perneckych bani o ktorych existencii, ste mozno podobne ako my ani len netusili...
Uvodom drobne varovanie!
Tato keska vas zavedie do miest pre volny pohyb pomerne nebezpecnych. Jeden zo stageov je umiestneny v starej stolni, je preto potreba zvazit svojich schopnosti a moznosti a hlavne nepodcenit vybavu. Na mieste je mat so sebou stare veci, veci na prezlecenie, silnu baterku, rovnako tak nahradny zdroj svetla, gumaky aspon po kolena a niekoho vonku pred banou, kto by v pripade potreby vedel zavolat pomoc. Pamatajte to zname ignorovane klise – nie kazdu kesku treba mat!
Obec Pernek sa prvykrat spomina este ako villa Perneck uz okolo roku 1394 a hned i v suvislosti hladacmi zlata a striebra. Jednalo sa pravdepodobne o nemeckych kolonizatorov, ktori v tychto miestach skusali svoje stastie. Na dlhe roky to vsak bol prvy a jediny zavan seriozneho banictva v tychto koncinach.
Obzivenie lokality v tomto smere prinasa az rok 1773, kedy banicky podnikatel na dochodku Jozef Entzler svojim zaujmom o banictvo v malokarpatskych horach spustil i rozkvet toho perneckeho.
Predmetom tazby boli v tych casoch najma drahe kovy o ktorych existencii ciastocne svedci aj povest o Zlatom poklade pod Babou, uverejnenu Petrom Strakom. Neskorsia nerentabilita v tazbe drahych kovov viedla k preorientovaniu sa na dobyvanie antimonu a pyritu. V 80.tych a 90.tych rokoch 18. storocia pracovalo v oblasti dnesnej Kriznice hned niekolko taziarstiev, aj tie vsak kvoli stratovosti po niekolkych rokoch museli tazbu zastavit.
Po tejto vynutenej prestavke sa v rokoch 1809-1810 uz opat spomina vytazeny antimon, s cim suviselo i nasledne dobyvanie pyritu zdroju zeleza a siry. V prvej polovici 19. storocia sa na Jahodnisku rozbehla tazba najkvalitnejsieho pyritu, ktoru mozno povazovat za prvu svojho druhu v Uhorsku. Zvlast velky rozmach tato tazba zaznamenala i v druhej polovici toho isteho storocia, co suviselo najma s vyrobou kyseliny sirovej v tovarni nedalekej Cajle. Prave s uzavretim tejto tovarne po roku 1896 ako aj s objavenim kvalitnejsich lozisk v Smolniku, suvisel i dalsi bansky utlm v tejto oblasti.
Definitivne posledne zmrtvychvstanie cakalo na pernecke banictvo az do zaciatku 20. storocia a predovsetkym obdobia I. svetovej vojny, kedy tazbu antimonu a pyritu vyrazne podporoval i stat, najma pretoze obidve suroviny boli pocas vojny strategicky dolezitym materialom. Prave za ucasti vojnovych zajatcov bola v suvislosti s banictvom vybudovana i 7,5 km dlza uzkokolajova zeleznicka z Perneku az do bani pod Kriznicou. Dosledkom povojnovej krizy bola praca v baniach opat v roku 1922 zastavena a prislusna zeleznicka stratiac tym svoj zmysel, zrusena.
20. storocie teda bolo hrobarom pre banictvo v oblasti Perneku a nepomohol tomu uz ani kratucky epicky zachvev tazby nemeckou spolocnostou v roku 1940. Od tej doby sa z bani nevytazila ani spicka haldy a okrem prieskumnych prac z 50tych rokov zostali bane nedotknute.
KU KESKE...
Napriek faktu, ze bane uz peknych par rokov nefunguju, mame pre vas dobru spravu. Jeden maly poklad este ukryvaju. Na jeho dosiahnutie sa budete musiet trochu prejst a tiez vzit do banickeho remesla.
Na to aby ste sa dostali do miest kde sa Stare bane nachadzaju, budete musiet sledovat teleso starej uzkokolajovej zeleznice. To je takmer po celej trase krasne zachovane a tak vas na nom caka par drobnych uloh.
Pokial svoju put zacnete na uvodnych suradniciach kesky, rozhodne nic vyznamne nepremeskate. Teleso zeleznice je tu takmer v povodom stave, hoc po jeho povrchu namiesto kovovych kolajnic vedie lesna cesta, na niekolkych miestach stara trat ale dokaze prijemne prekvapit.
Zeleznica kedysi viedla zo stanice Pernek pri Zohore kde stavala chemicka tovaren (dnes je tu len stary opusteny dom), po lavej strane cesty veducej do Perneku az napokon obec obisla severovychodnym smerom do priestorov kde sa dnes nachadza lom. Tu bolo treba prekonat vyraznejsi vyskovy rozdiel a tak bola vybudovana uvrat.
Uvrat je technicke riesenie prekonania vyraznych terenych rozdielov. V praxi to znamena ze zeleznica je privadzana na vyrovnanu plochu z jedneho smeru, na uvrati sa lokomotiva prehodi na opacny koniec supravy, cim sa v podstate dosiahne otocenie vlaku o 180° a suprava moze pokracovat prakticky v opacnom smere. Uvratova ,,zakruta“ v reali pripomina skor velmi prudku serpentinu.
Nasledne zeleznicka pokracuje pomerne nedostupnym terenom a vzapati sa spaja s dnesnou zltou znackou, pricom uz po par metroch je mozne narazit na studnicku z ktorej si kedysi parna lokomotiva cerpala vodu.
Trat je vzapati kopirovana pohodlnou lesnou cestou, na ktorej je mozno pozorovat niekolko zarezov a odstrelenych skalnych masivov.
Suradnice poukazujuce na stage 1 vas privedu na naozaj unikatne miesto. Budete sa nachadzat na jednom z dvoch, od seba iba mierne vzdialenych, kamennych opornych murov po ktorych zeleznica prechadzala. Na oboch sa zachovali priepusty pre vodu, stekajucu z blizkeho svahu a vasou prvou ulohou je zistit konstantu A, znamenajucu sucet tychto priepustov na oboch muroch dohromady.
Ak splnite tuto jednoduchu ulohu, caka vas zhruba pol hodinka chodze do vasho ciela. Po ceste este stoja za povsimnutie dva elegantne obluky s 25 metrovymi nasypmi.
Ze sa nachadzate na spravnom mieste vam napovie jednak razcestnik s tabulkou ,,Stare bane“, ale najma mohutna halda a zelezito sfarbeny potocik.
Halda je charakteristicka kopa banskeho odpadu – kamenie, skaly, hlina, strk... pomerne pravidelnych tvarov, nachadzajuca sa vacsinou v bezprostrednej blizkosti stolni resp. sacht z ktorych bol material vytazeny. V praxi teda casto plati ze najdenie haldy predchadza nalezu banskeho vchodu.
Ked sa vysplhate po halde a budete sledovat uzky chodnicek smerujuci naspat na zapad, dostanete sa bezbarierovo na Stage 2. Chodnicek po ktorom prichadzate je pravdepodobne povodnym podloziskom pre system uzkokolajoviek sluziacich na prepravu vytazeneho materialu vramci tohto banskeho arealu. Na tomto mieste najdete prvy z dvoch zachovanych vchodov do podzemia. Nahliadnutim dnu budete vediet zodpovedat nasledujucu jednoduchu otazku.
Co sa nachadza v bani po niekolkych metroch?
B = 155 ked stolna po par metroch pokracuje krizovatkou dvoch chodieb
B = 133 ked stolna po par metroch konci zavalom
B = 182 ked je stolna po par metroch zabednena panelmi a doskami
Na zodpovedanie tejto otazky staci do stolne len nahliadnut, resp. zasvietit silnejsim svietidlom. Stolna je zhruba po dvoch metroch zatopena, neodporucame preto vstupovat dnu, pokial nemate rybarske gumaky. Vacsie nebezpecenstvo tu vsak ciha zo stropu, ktory je mimoriadne zvetraly, nahliadnutie teda bude naozaj bohate stacit.
Ak viete co treba, presuniete sa do miest kde kedysi koncila zeleznicka z Perneku. Na suradniciach Stage 3 sa nachadza koniec trate v podobe niekolko metrov dlhej asi 1,5 metra vysokej kamennej rampy.. Tu koncila trat a z vysky cca 9-10 metrov tu bola do vagonov sypana vytazena surovina. Tento stage je nepovinny, neukryva ziadnu indiciu, maximalne vam urci smer ktorym sa budete dalej uberat. Za povsimnutie vsak tato rampa stoji, podobne ako nedaleky zavaleny vchod, ktory dnes prezradza uz len prepad a vytekajuci potok.
Po tejto malej exkurzii mozete pokracovat do miest, kde to v minulosti banskym ruchom zilo azda najviac. Svedci o tom pritomnost niekolkych zavalenych vchodov vo svahoch navokol. Predposlednu i poslednu konstantu ziskate prave v tychto miestach a jednoduche to rozhodne nebude. Je cas obut si gumaky a pokracovat na Stage 4, ktorym je posledna pycha udolia, zatial bezpecne stojaca opustena stolna.
Vojdite dnu a davajte si velky pozor pod nohy, zem je velmi smyklava. Na stenach mozete pozorovat ako sa meni hladina vody v stolni pocas roka. Caka vas niekolko desiatok metrov nelahkej chodze az po prve razcestie. Dalej uz cesta nieje natolko bezpecna, ale trapit vas to nemusi. Totiz prva krizovatka skryva i dalsiu konstantu:
Nachadzate sa na krizovatke, kde:
C = 278 ak sa da pokracovat chodbou vlavo a chodba vpravo je zavalena
C = 287 ak sa da pokracovat aj chodbou vlavo aj chodbou vpravo, ale obe maju ciastocny zaval
C = 782 ak sa da pokracovat chodbou vpravo a chodba vlavo je zamrezovana
Ak mate spravnu odpoved, utekajte z tohto stuchnuteho prostredia spat na cerstvy vzduch a namierte si to k poslednemu Stage 5, ktory sa nachadza obdalec. Cestou zrejme neminiete peknu trampsku chatku, ktora vsak s historiou miesta zrejme nema nic spolocne.
Zvyste opatrnost a davajte pozor najma pod nohy. Pokial napriek atributom prichadzate v zime, tento stage mozno radsej vynechajte uplne... Na zverejnenych suradniciach sa nachadza hlboka sachta, ktora usti do stolne no na konci je zavalena.
Stolna je z bezpecnostnych dovodov prekryta stvorcovou mrezou. Vasa uloha je pomerne nenarocna, konstanta D je pocet storcov z ktorych sa mrezova siet sklada. Pocitajte prosim len tie najmensie, absolutny matematicky pocet stvorcov na objekte nas nezaujima :)
Pravdepodobne ste presyteni infomraciami a preplneni konstantami, prichadza teda ten spravny cas zavrsit toto male banske dobrodruzstvo spravnym dosadenim ziskanych informacii do vzorca. Vzapati uz len zvolit spravny smer a najst krabicu, kvoli ktorej ste celu tuto torturu museli podstupit. Vzorec na dosiahnutie finalu je tu:
N 48° 22.(A x B)
E 017° 11.(C + D)
Prajeme vela stastia pri dohladavani v terene a tesime sa na vase logy. Nezabudnite ze sa nejedna o jednoduchu kesku, svojim sposobom a najma charakterom terenu v ktorom sa nachadzate je pomerne nebezpecna. Nepodcente teda svoj pohyb v tychto miestach a dobre sa vopred pripravte. Happy caching!