Námestie RS

Vitajte v meste Rimavská Sobota, konkrétne na jej námestí. Štvorcový tvar námestie nadobudlo začiatkom 16. storočia po predchádzajúcom ničivom požiari. O jeho prestavbu sa zaslúžil taliansky architekt, ktorého do Rimavskej Soboty pozval jej vtedajší majiteľ, zemepán Albert Losonczy. Ale to už predbiehame, tak pekne poporiadku...

Najstaršie náleziská na území dnešného mesta siahajú do mladšej doby kamennej (6000 - 2900 pr.n.l). Prítomnosť osídlenia ľuďmi naznačujú nálezy i z nasledovných dôb, až sa tu napokon usídlili slovania v 7. - 8. storočí. 10. a 11. storočie je poznačené vpádmi staromaďarských kmeňov. Ich kočovný spôsob života je všeobecne známy, po čase však i oni prechadzájú na roľnícky život a usádzajú sa v okolí stredovekej Rimavskej Soboty. Tá vznikla asi v 2. polovici 11. storočia okolo trhového miesta pri kostole sv. Jána Krstiteľa, kde sa konali pravidelné sobotné trhy. Ako už asi tušíte, práve sobotné trhy a rieka Rimava, ktorá ním preteká, dali mestu i jeho názov.

Najstaršia písomná zmienka o Rimavskej Sobote pochádza z roku 1271, kde sa spomína pod názvom Rymoa Zumbota a hovorí o významnom trhovom mieste, ktoré mesto predstavovalo. Obchodné stredisko sa postupne zveľaďovalo, Rimavská Sobota bola sídlom hradského špána, boli jej udelené mestské práva a v roku 1387 ju navštívil aj uhorský kráľ. Pri tejto príležitosti jej daroval erb - čierna orlica s červenou zbrojou na striebornom štíte. Z erbových farieb je odvodená aj súčastná trikolóra, vlajka mesta.

V nasledujúcich rokoch mesto prekvitá, dochádza k významnému hospodárskemu rozvoju, vznikajú nové cechy - kožušnícky, valchársky, mäsiarsky, zlatnícky, kováčsky, sedlársky, remenársky, zámočnícky, brusičský, debnársky atď. Rozvoj však zastaví požiar v roku 1506. Bol to najväčší požiar v dejiách mesta. Rimavská Sobota vyhorela takmer celá. Následne bola po dobu ôsmych rokov oslobodená od všetkých poplatkov, mesto bolo znovuvybudované a postupne získalo späť všetky mestské výsady. Rozvoj mesta bol ale znovu zabrzdený, tentokrát osmanskými okupáciami v rokoch 1553 - 1593 a 1598 - 1686.

Po druhej osmanskej okupácii mesto znovu ožilo, až do polovice 19.storočia sa spomína ako privilegované mesto. V 17.storočí táborilo v jej chotári vojsko Gabriela Betlena i Juraja Rákociho. I naďalej je to významné trhovisko ktoré hostí ročne až osem jarmokov. V 18.storočí sa mesto vykúpilo z poddanskej závislosti, najprv od Forgáčovcov (pri hrobke ich rodu ste už možno boli) a neskôr aj Koháriovcov. Od toho času sa označovalo ako slobodné privilegované mesto. V čase jozefínskej reformy sa Rimavská Sobota stala sídlom Gemersko-Malohonstkej stolice v rokoch 1786 - 1790. V ďaľšom období sa tomu tak stalo ešte dvakrát a to v rokoch 1850 - 1860 a od roku 1883 až do roku 1922, keď župné zriadenie zaniklo.

Po prvej svetovej vojne bola Rimavská Sobota dvakrát odtrhnutá od vzniknutého Československa. Prvýkrat, na kratšie obdobie, v máji roku 1919 do mesta vstúpila Maďarská červená armáda a následne vzniklo mestské direktórium. Ale už 5.júla toho istého roku sa mesto dostalo naspäť pod kontrolu Československého štátu. Bolo tomu tak až do novembra 1938 keď v dôsledku Viedenskej arbitráže bolo mesto pripojené k horthyovskému Maďarsku. Oslobodenie prišlo 21.decembra 1944.

Súčastný stav nadobudlo námestie koncom 20.storočia, kedy prebehla jeho kompletná renovácia.

zdroj