Velky Meder je jednym z vyznamnych turistickych centier na juhu Slovenska. Toto kupelne mesto ma 940-rocnu historiu. Mesto je velke ako dedina, ale proti ozajstnemu velkomestu male. Je to miesto, kde sa stretava vidiecky turizmus s kvalitnou gastronomiou. Rozvoju turistickeho ruchu napomaha termalne kupalisko. Termalna voda vyvierajuca z dvoch pramenov ma blahodarne ucinky na choroby pohyboveho ustrojenstva. Zaujimavostou je aj 100-hektarovy lesopark na okraji mesta, ktory predstavuje posledny pozostatok byvaleho velkeho duboveho lesa na Podunajskej nizine, ktory je na Zitnom ostrove jedinecny.
Geograficka poloha mesta
Velky Meder sa nachadza v Trnavskom kraji v okrese Dunajska Streda. Mesto lezi v Podunajskej nizine v dolnej casti Zitneho ostrova, ktora je obklopena riekami Dunaj a Maly Dunaj. Je tretou najvacsou usadlostou v okrese spolu s mestskou castou Izop, ktora tiez patri k mestu. Poloha mesta je vyhodna pre rozvoj hospodarstva, polnohospodarstva a tiez pre administrativu.
Historia
Velky Meder je jedna z usadlosti v Dolnom Zitnom ostrove s najbohatsou minulostou. Presne udaje o vzniku mesta nemame, ale vieme, ze ako usadlost uz existovala v case prichodu Madarov. Podla povesti pomenovanie usadlosti Megere pochadza od jedneho vodcu kniezata Arpada menom Megere, ktoreho lud sa usadil na Zitnom ostrove po prichode Madarov. Meno Megyer poukazuje na povod obyvatelov tejto usadlosti. Meno mesta sa neskor menilo nasledovne: v roku 1369 Megere, v roku 1379 Megyer, v roku 1471 Nagymegyer, v roku 1786 Megyer, v roku 1828 Nagy-Megyer, po roku 1918 Velky Meder, v roku 1938 Nagymegyer, v roku 1948 Calovo a od roku 1991 znova Velky Meder – Nagymegyer. Na zaklade pisomnych dokumentov 15. decembra 1466 mesto dostalo od krala Mateja vysadnu listinu, ktorou povysil obec na mestecko s pravom usporiadat kazdorocne tri jarmoky a s mecovym pravom Matej II. (1609) oslobodil vsetkych obyvatelov od povinnosti platenia cla a poplatkov. Ani toto mesto neobisli vpady tureckych vojsk. Podla povesti okolo 1850 mesto vyuzilo svoje mecove pravo a upalili jednu zenu, ktora sa zaplietla do sporu o bosoractve. V roku 1702 vypukol poziar, obetou ktoreho sa stalo skoro cele mesto, vratane mestskej radnice spolu s mnozstvom centralnych historickych dokumentov. V roku 1704 Velky Meder podporoval cisara, potom v roku 1710 sa mesto podvolil Ferenczovi Rakoczimu II. V tom istom roku 262 obyvatelov mesta podlahlo morovej epidemii a neskor v roku 1831 zomrelo 218 ludi nasledkom cholery. V obdobi narodnooslobodzovacich bojov mesto zatazilo zabezpecovanie stravovania pre vojska. V roku 1849 oslabene obyvatelstvo znova postihla cholerova epidemia. Na sklonku minuleho storocia a na zaciatku XX. storocia vo Velkom Mederi bolo viac cechov. Najvyznamnejsi z nich bol tkacsky cech, ale okolo roku 1910 v meste posobila aj tlaciaren. Po I. svetovej vojne sa mesto stalo sucastou Ceskoslovenskej republiky a dostalo nove oficialne meno Velky Meder, co bolo presnym prekladom povodneho mena. V roku 1938 mesto opat priclenili k Madarsku. Podla mierovej zmluvy po II. svetovej vojne v roku 1945 sa mesto znova stalo sucastou Ceskoslovenskej republiky. Po pricleneni povodne meno mesta zmenili na Calovo a po zvratu rezimu mu opat vratili meno Velky Meder – Nagymegyer. Rok 1965 je vyznamnym rokom v zivote Zitneho ostrova, lebo 17. juna 1965 sa hradza rieky Dunaj, oslabena od neutichajucich jarnych dazdov, pretrhla pri Klucovci v dlzke 70 m. Obrovske privaly vody zaplavili okolite dediny za niekolko hodin a ohrozovali aj Velky Meder. V poslednych rokoch sa v dejinach mesta popri prosperujucom polnohospodarstve vyvijal aj priemysel. Termalne kupalisko postavene v roku 1973, zname aj svojimi liecivymi ucinkami, tiez prispelo k dobremu menu mesta. Mesto s takmer tisicrocnou minulostou trvalo nikdy nevlastnila feudalna slachta s nevolnikmi. Kastiele a zemianske kurie v minulosti casto spominane v dobovych cestopisoch mohli byt budovy na portach majetnych gazdov v minulom storoci. Vynimkou je len mensi kastiel grofskej rodiny Kalnoky. Z pamatnych miest su zname miesta „avargyuru“(avarsky prsten), sibenicny vrch pripominajuci mecove pravo, stary dub znamy z legendy krala Mateja ale aj historicke cintoriny a kostoly ako rimskokatolicky, zidovsky, srbsky, evanjelicky cintorin a cintorin reformovanej cirkvi.
Pozoruhodnosti mesta
Zaujimavostou miestnej historie je obnoveny nahrobny kamen Jozsefa Nagy Ratza (1808-1878), ktory bol viackrat porucikom miestneho zemianstva a richtarom mesta. Mesto ma dva kostoly. Rimskokatolicky kostol bol postaveny na mieste mensieho stareho kamenneho kostola s vezou v roku 1899. Maly zvon pochadzajuci zo stareho kostola mozno povazovat za relikviu. Odliali ho v 18. storoci a vysvatili na pocest sv. Jana. Pozoruhodne su nove, z dreva vyrezavane sochy znazornujuce svatych kralov a aj sklene mozaiky okien. V roku 1784 polozili zakladny kamen kalvinskeho kostola a v roku 1801 pristavali k nemu kostolnu vezu. V roku 1838 boli vyhotovene v tej dobe najmodernejsie vezove hodiny. Zvony boli odliate v Trnave. Najstarsia budova mesta pochadza z roku 1836 podla napisu na prieceli budovy. Mestske zastupitelstvo v roku 1980 odkupilo budovu a v roku 2000 ju zrekonstruovalo. V budove so styrmi miestnostami su vystavene predmety, ktore pochadzaju z miestnych a okolitych zbierok. Zbierka dobovych predmetov kazdodenneho pouzivania poskytuje pohlad do kultury byvania sedliakov v 19. storoci a v prvej polovici 20. storocia.
Zdroj informacii:
www.velkymeder.sk