Koscelisko Traditional Geocache
FroggyBearReviewer: Od ownera sme, žiaľ, nedostali sme žiadnu odozvu na žiadosti o údržbu a obnovu kešky. Preto tento listing teraz archivujem. V mene všetkých jej nálezcov - ďakujem ownerovi za zážitky, ktoré nám priniesla.
Ak po tvojej keške zostali v teréne nejaké zvyšky, prosím o ich odstránenie. Súčasťou hry Geocaching je aj zásada "Leave no trace" - nezanechať po sebe žiadne stopy, ktoré by mohli byť vnímané ako negatívny zásah do životného prostredia.
Pravidlá:
Archive or unarchive a geocache
FroggyBearReviewer (Michal) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Keška je venovaná miestu kde stál najstarší kostol na Kysuciach. Lokalita Radoľa Koscelisko.
Hroby odkryli našu minulosť
Koscelisko je vlastne terasa vrchu Veľké Vreteno, ktorý leží v katastri obce Radoľa. Meria 821 metrov nad morom. Až do roku 1973 obec patrila do Kysuckého Nového Mesta, teraz je samostatná a má takmer 1 400 obyvateľov. Členitý terén dolných Kysúc prilákal aj nestora slovenskej archeológie Antona Petrovského Šichmana (1919-1967), ktorý za svojho života preskúmal na Slovensku vyše dvesto archeologických lokalít.
Hroby s popolnicami
Do Radole na veľkú terasu Koscelisko prišiel v r. 1956 skúmať existenciu stredovekého kostola a pohrebisko ľudu lužickej kultúry. O jeho úspechu svedčili nájdené úštepy a kamenné čepele z neolitu. Miesto bolo osídlené už v dobe halštadskej na záver doby laténskej. Nálezy pochádzajú už z 12. storočia. A pretože nájdený pazúrik sa ťažil v oblasti Baltu, predpokladal, že považská cesta spájala Sliezsko s Viou magnou.
Hoci v sonde sa našli iba tri popolnice, stačili k tomu, aby archeológovia stihli pomerne presné datovanie pohrebiska. Naši predkovia pokrývali hroby či kamenné kruhy plochými kameňmi (mladšia doba bronzová, teda v období záveru druhého tisícročia pred Kristom). Malo toto pohrebisko väčší rozsah, než sa predpokladalo, lebo hrobová keramika sa našla aj dvesto metrov na severovýchod od popolníc. Lužické črepy
Sú čierne, matne lesklé, zdobené žliabkami a jamkami. Pri pohľade na ne sa človeku ani nechce veriť, že ich vytvorili naši predkovia pred 3 tisíc rokmi holými rukami. Čierna farba keramiky je podľa Šichmana spôsobená tuhou, ktorá sa pridávala do keramickej hmoty. Takto spracovaná hmota sa používala výlučne na výrobu hrobovej keramiky.
K dožívajúcej lužickej kultúre patria aj sporadické nálezy, črepy mladšej doby železnej či púchovskej. Osídlenie bolo z neznámych dôvodov prerušené na dlhú dobu a terasa bola intenzívnejšie osídlená až v 12. storočí. Do tejto doby môžeme zaradiť niektoré črepy zo zásypov hrobov.
Hroby sa koncentrovali v pomerne na malej ploche v bezprostrednej blízkosti kostolíka. Okrem kostier celých sa tu nachádzali aj samotné kosti. Pochádzali zo starších hrobov narušených mladšími. Nádoba s mŕtvym novorodencom
Na zaujímavú skutočnosť prišiel Šichman zistením, že pôda na Kosclisku je veľmi agresívna. Ničí - požiera predmety, ktoré sa do nej dostali. Týka sa to predovšetkým organického materiálu, teda aj kostí a to je dôvod, prečo sa väčšia časť nájdených kostí našla v zlom stave. Zaujímavé bolo, že inak to bolo s kosťami, ktoré sa našli pod deštrukciou kostola. Samotné pohrebisko charakterizovali ploské náhrobné kamene, ktoré pokrývali a boli nájdené v sekundárnej polohe. Podľa nálezov v nich patrili zrejme zámožnejším ľuďom, čo dosvedčujú rôzne ozdoby a prstene nájdené v hroboch. Šichman splnil svoj výskum tým, že obnažil základy jednoloďového kostola s pravouhlou absidou a datoval ho do druhej tretiny 13. storočia. Na výstavbu kostola, ako zistil, bol ojedinele použitý aj travertín. Zaujímavý bol nález z vnútorného vybavenia kostola. Zachoval sa totiž podstavec pre kazateľnicu (ambol). Do neho dali dodatočne vylámať výklenok a doň vložili nádobu s mŕtvym novorodencom. Nádoba vracia vznik kostola do prvej polovice 15. storočia. Pohrebisko chránil val
Nie menej zaujímavý je nález v deštrukcii múrov kostola na Koscelisku pravdepodobne zo 14. storočia. Je to kostená soška svätice, pravdepodobne z liturgického predmetu. Už na prvý pohľad upúta jemnosťou a precíznosťou kresby. Lokalitu kostola a pohrebiska z prístupovej časti chránil val nad svahom, ktorého konštrukcia však nemusela mať obranný charakter. Podľa pôdorysu kostola sa mala rekoštruovať pôvodne jeho nadzemná časť. Podobné stavby (kostoly) sú známe v Žiline - Závodí a v Kostoľanoch pod Príbečom. Kostol a val sa teda neprepadol, ako ľudia hovoria, ale zanikol pravdepodobne pri prechode husitov v r. 1431 touto oblasťou. A na záver: Sídlo najstaršej písomne doloženej fary na Kysuciach bolo práve na Koscelisku v r. 1332. Patrila Balašovcom a neskôr budatínskemu panstvu. Archelogické výskumy
1956 - archeologický výskum hlavne kostola realizoval A. Petrovský - Šichman
1988 - 1989 - archeologický výskum realizovala A. Ďurišová.
4. júla 2012 - bol obnovený archeologický výskum so snahou poodhaliť najstaršie kapitoly dejín Kysúc
Additional Hints
(Decrypt)
i xevxbpu, argeron vfg uyobxb qb yrfn