Sklene Teplice Mystery Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Related Web Page
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Sklené Teplice
Základné informácie
Sklené Teplice ležia v severozápadnej časti Štiavnických vrchov v údolí potoka Teplá, v okrese Žiar nad Hronom, v Banskobystrickom kraji. Na území obce vyvierajú termálne pramene s teplotou vody 28-53°C. Alkalicko-sadrové minerálne pramene s jaskynným kúpeľom boli známe už v 16. storočí. Liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva a nervové choroby.
Nadmorská výška: 364 m.n.m.
Rozloha: 10 912 735 m2
Počet obyvateľov: 439
Počet domov: 229
Škola: Základná škola
Materská škola
Bankomat: áno(poštomat) Pošta: áno (PSČ 966 03)
Z histórie obce
Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Sklené Teplice vznikli ako drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Blízkosť Banskej Štiavnice ovplyvnila aj inú skutočnosť. Približne v roku 1350 tu bola založená skláreň. Bola to prvá skláreň v Uhorsku. Skláreň neprodukovala sklo pre bežné účely, ale chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri. Tak, ako o celých dejinách sklárne, tak aj o jej zániku nás archívne dokumenty informujú veľmi stroho. Predpokladá sa, že zanikla niekedy v priebehu 17. storočia.
Už od vzniku obce využívali jej obyvatelia blahodárne účinky termálnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera doposiaľ. Sklené Teplice sa však ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Bolo to konkrétne v roku 1549, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor vôd spravil až Karol Otto Moller v 18. storočí. Moller bol významným vedcom, učil aj Mateja Bela, pôsobil ako kúpeľný lekár v Sklených Tepliciach a dostal prezývku „Slovenský Hipokrates" najmä za svoje objavy v medicíne.
Sklené Teplice svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali mnoho odborníkov a cestovateľov. Sklené Teplice navštívil známy anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, ale i slovenský učenec Matej Bel.Po zániku sklárne bola v Sklených Tepliciach založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Takto sa tu spracovávali rudy vyťažené v Banskej Štiavnici a okolí. Keď v roku 1751 bol v Banskej Štiavnici na návšteve cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie, navštívil aj hutu v Sklených Tepliciach, aby videl, ako sa produkuje zlato, ktoré obohacuje jeho pokladnicu. Táto huta zanikla v roku 1781 a do roku 1785 boli jej priestory nevyužívané. V roku 1785 sa začala v týchto priestoroch zriaďovať amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Dokončili ju v roku 1786 a v tom istom roku v nej mal predstaviť pôvodca nepriamej amalgamácie Ignác Born svoju metódu pred mnohými odborníkmi sveta. V Sklených Tepliciach sa v tomto roku zišlo mnoho významných predstaviteľov vedeckého života 18. storočia, aby sa mohli zoznámiť s Bornovou nepriamou amalgamáciou. Vďaka hojnej účasti vedcov prebehol v Sklených Tepliciach prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku. Huta postupne v devädesiatych rokoch 18. storočia zanikla, pretože amalgamačná metóda nespĺňala ekonomické predstavy vtedajších úradníkov.
Budovy huty sa predali kúpeľom a súkromníkom, zariadenie sa rozdelilo medzi iné huty na okolí. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa orientovala čisto len na kúpeľníctvo a poľnohospodárstvo. Kúpele v roku 1868 odkúpil zvolenský mešťanosta a lekár Vojtech Gasparetz. Rodina Gasparetzová vlastnila kúpele až do vydania Benešových dekrétov, kedy im boli kúpele vyvlastnené a prepadli v prospech štátu.
Additional Hints
(Decrypt)
sbag
10-62
ceil ohqr cbfyrqal n cbfyrqal ohqr cenil