SLNEČNÁ ENERGIA
Množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem (118 000 TW) niekoľko tisícnásobne prevyšuje súčasnú spotrebu energie. Vrchná vrstva atmosféry prijme ročne 152 424 x 1013 kWh slnečnej energie. Dopadajúce žiarenie prevyšuje celosvetovú spotrebu energie niekoľko tisíc násobne (v roku 2005 to bolo cca 12 tisíc násobne). Aj napriek tomu, že so zvyšovaním energetickej spotreby sa rozdiel medzi touto „slnečnou ponukou“ a konečnou spotrebou energie každoročne znižuje, je tento rozdiel stále ohromujúci a z pohľadu existencie ľudskej spoločnosti, ide o energiu takmer nevyčerpateľnú.
Slnečné žiarenie je vlastne elektromagnetické a korpuskulárne žiarenie. Z tohto žiarenia približne 47% pripadá na viditeľnú oblasť spektra s vlnovými dĺžkami od 380-400 do 750-800 nm, cca 7% tvorí ľudské oko neviditeľné ultrafialové žiarenie (vlnové dĺžky pod 380 nm) a zvyšná časť (cca 46) pripadá na infračervené žiarenie s vlnovými dĺžkami nad 800 nm.
Pri kolmom dopade slnečných lúčov na zemskú atmosféru, dopadne na 1m2 asi 1 367,13 W energie. Jedná sa o tzv. „slnečnú konštantu“. Časť tohto priameho slnečného žiarenia je pohltená a rozptýlená v zemskej atmosfére plynmi a aerosólmi a časť je odrazená späť do vesmíru, takže na zemský povrch sa nedostane jeho celá časť. Rozptýlené slnečné žiarenie a žiarenie odrazené od zemského povrchu sa označuje ako žiarenie difúzne. Súčet priameho a difúzneho žiarenia sa označuje ako globálne žiarenie. Výhodou slnečného žiarenia je jeho homogénnejšie rozloženie v porovnaní so svetovými zásobami konvečných energetických palív, nevýhodou je mnohonásobne nižšia hustota slnečného žiarenia než v prípade fosílnych zdrojov. V Európe intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho kolmo na zemský povrch kolíše od približne 400-600 kWh/m2/rok na severe Škandinávie a Ruskej federácie až po približne 2 000 kWh/m2/rok v oblasti Stredozemného mora (juh Pyrenejského a Apeninského poloostrova, juh Turecka). Na Slovensku sa intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na horizontálny povrch pohybuje v rozpätí 1 000 – 1 205 kWh/m2/rok. Je to približne 200 krát viac, ako je súčasná spotreba primárnych energetických zdrojov. Bohužiaľ prekážkou širokoplošného využitia tohto žiarenia je nielen neexistencia stopercentnej účinnosti energetického zariadenia, ale aj spomínaná energetická hustota žiarenia a odchýlky v jeho množstve počas celého roka (približne 800 kWh/m2 je získaných v období od apríla do septembra).
Z celkového pohľadu predstavuje slnečná energia v rámci všetkých OZE na Slovensku najväčší potenciál (54.038 TWh / 194.537 PJ). Technicky využiteľný potenciál slnečnej energie bol oficiálne stanovený Ministerstvom hospodárstva na 9.450 GWh / 34.000 TJ ročne, čo predstavuje po biomase druhý najväčší technický potenciál v rámci Slovenska. Technicky využiteľný potenciál, v súvislosti s výrobou elektrickej energie, bol stanovený na úrovni 1 540 GWh / ročne.
A teraz niečo ku keške.
Na riešenie budete potrebovať špeciálne vybavenie ( preto 4,5 *) - malý krížový skrutkovač a ohmmeter s rozsahom 200kOhm, pero a papier.
Ako už asi dobre tušíte, budete merať odpor rezistorov poschovávaných po okolí. Dokopy sú tri stage, na každom stage je jedna krabička, krabička je šedé, označená žltým Ω. V každej sú schované dva rezistory. Krabičky netreba nijak rozoberať, meracie body sú po stranách, jeden rezistor má 2 meracie body v pravo, druhý rezistor má dva meracie body vľavo, čísla rezistorov sú označené. Merať treba na rozsahu 200kOhm, inak by ste mohli namerať niečo iné ako by som chcel.
I. Meranie R1 - A,B
R2 - C
II. Meranie R3 - D
R4 - E,F
III. Meranie R5 - G
R6 - H
Finálne súradnice: 49°03,CDA 018°53,(E+F+G)H(B+5)
Cache je vo výške cca 2,5m, treba odskrutkovať 4 skrutky, prosím opatrne aby sa nepostrácali. Do krabky sa v pohode zmestí aj nejaký ten TB.
Na vnútornej strane krytky je číslo, možno sa vám v budúcnosti zíde. :-) Človek nikdy nevie.