Spisska Sobota Traditional Geocache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Jednoduchá tradičná skrýša, ktorá Vás privedie do historického centra
mestskej časti Popradu, do Spišskej Soboty.
BYOP cache = Prineste si prosím vlastné pero.
BYOP cache = Please bring your own pen.
Po zalogovaní kešku riadne zatvorte (vrchnák by mal cvaknúť)
a vráťte na miesto správnym smerom (vrchnákom dnu) až na doraz.
Biely vrchnák nemá v diere svietiť!
Spišská Sobota
Spišská Sobota sa prvýkrát spomína v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, no nepochybne vznikla už dávno predtým a určite už existovala pred tatárskymi vpádmi r. 1241. Príchodom Saských Nemcov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest a odvážne konkurovala takým dôležitým centrám Spiša, akými boli Kežmarok a Levoča.
V histórii Spišskej Soboty je veľa významných dátumov, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Medzi ne určite patrí rok 1271 v ktorom mestu boli udelené mestské práva kráľom Štefanom V., ale aj privilégium spoločenstva Saských Nemcov, ktorým boli nemeckí obyvatelia zvýhodnení oproti slovenským mestám a obciam. V roku 1380 kráľ Ľudovít I. udelil mestečku právo týždňových sobotných trhov, čo bolo skôr potvrdenie starého daného práva. V roku 1412 kráľ Žigmund založil ako jedno z 13. spišských miest Sp. Sobotu do zálohy Poľsku. Tento záloh trval 360 rokov a nemal podstatný vplyv na rozvoj mestečka.
V roku 1474 pobudol v meste kráľ Matej Korvín. Bol na ceste do Sp. Starej Vsi s cieľom uzavretia mieru s poľským kráľom Kazimírom. Ústna tradícia hovorí, že kráľ rád chodil medzi svojich poddaných úplne sám a nepoznaný. Keď bol v Spišskej Sobote, majiteľ domu mu sľúbil ubytovanie, no musel si nocľah statočne odrobiť. Kráľ sa dal spoznať až keď odchádzal preč. Dnes o jeho návšteve v neskorogotickom dome č.31 (v minulosti dom č.105) svedčí mramorová tabuľa s nápisom.
Reforma Martina Luthera v roku 1517 zmenila aj náboženské pomery v Spišskej Sobote vzhľadom na nemecké obyvateľstvo, ktoré tu žilo v prevažnej väčšine až do roku 1880. Takmer celý stredovek sa pohyboval počet obyvateľov na Sobotskom námestí medzi 750-900 obyvateľmi, ktorí obývali 115-130 domov. Pre Sp. Sobotu boli tragické roky 1545, keď vyhorela takmer polovica námestia a veža kostola. A rok 1775 keď zhorelo celé mesto a o život prišlo 14 ľudí. Po znovupostavení mesta sa jeho podoba zachovala až do dneška. Najväčší rozvoj Sp. Soboty nastal po 1. svetovej vojne.
Postavenie Sp. Soboty v spoločenstve miest Popradu, Veľkej, Matejoviec a Stráž bolo dominantné až do roku 1923. Od otvorenia Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871 sa viedol zápas o prvenstvo medzi Popradom a Sp. Sobotou, ktorý bol ukončený v roku 1927, keď sa sídlom okresu stal Poprad. Od 1.1.1946 sa dejiny Sp. Soboty prelínajú s históriou Popradu.
V Sp. Sobote sa zachovali mnohé významné umelecko-historické pamiatky. Architektonický a urbanistický ráz mestečka ostal v podstate renesančný tak, ako bol obnovený po požiari v roku 1775.
Najväčšú umelecko-historickú hodnotu má kostol Sv. Juraja, predovšetkým jeho interiér. Kostol z 13. storočia je najstaršou stavbou Spišskej Soboty. Za komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliáru získal kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote cenu Kultúrna pamiatka roka 2011. Je tu 6 vzácnych neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár, ktorý je dielom svetoznámeho majstra Pavla z Levoče a jeho dielne. Ide o majstrovské dielo o poznaní života a človeka, stojí za to ho vidieť.
Z ďalších historiských pamiatok je tu renesančná zvonica postavená v rokoch 1588 - 1589, ale i Imaculata - Barokový pieskovcový Mariánsky stĺp. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1832 by mal pochádzať z roku 1689. Na južnej strane námestia sa nachádza evanjelický kostol. Bol postavený v roku 1777 a jeho architektúra sa nesie v barokovo–klasicistickom štýle.
Architektúra a urbanistika svedčí o poľnohospodársko-remeselnom živote jej pôvodných obyvateľov. Najčastejším typom domu sú domy s klenutým podchodom.
Za architektonické a urbanistické cennosti bola v r. 1950 Spišská Sobota vyhlásená za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Zo známych osobností Spišskej Soboty treba spomenúť sochára a rezbára Jána Brokoffa (1652-1718). Je právom považovaný za špičku barokového umenia, žiaľ známejší je v Čechách ako na Slovensku. Medzi jeho najznámejšie diela patrí socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1683 umiestnili na Karlovom moste v Prahe.
Spomenúť treba aj slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského (1746 – 1786), ktorého manželka Zuzana Hönschová sa narodila a žila v Spišskej Sobote.
Užite si teda Genius Loci tohoto malebného miesta kde sa nachádza aj táto skrýša.
Táto keška bola nominovaná na Slovak GeoAwards 2014
Additional Hints
(Decrypt)
[SK] m ilfxl frfgqrfvngcng pz ilgvnuav zntargvpxh xrfxh m bgibeh
[Eng] sebz urvtug fvkgl-svir pz chyy zntargvp pnpur sebz ubyr