Ku keske:
KESKU DAJTE PRESNE DO ROVNAKEHO STAVU V AKOM STE JU NASLI A PORIADNE UZAVRITE VONKAJSI KRYT. Final kesky sa nachadza v tesnej blizkosti 2 rodinnych domov, ich obyvatelia o keske vedia. Ak vám prekáža ich prípadná prítomnosť v okolí kešky, odporúčam aplikovať postup bežne používaný v prípade zamudlenia iných kešiek: vzdialiť sa a vrátiť neskôr či inokedy. Pri odlove kesky dodrzujte aspon zakladnu opatrnost, aby vas nezbadali nahodni okoloiduci.
Uzemie nachadzajuce sa v katastri dnesnej obce Sulekovo (miestnej casti Hlohovca) obyvali ľudia minimalne od paleolitu. Naznaky starych osad na nizkych pieskovych dunach v casti Richtarske poukazuju na osidlenie obce z mladsieho useku strednej doby kamennej, teda pred viac ako 12 000 rokmi. Z obdobia 700-500 rokov pred nasim letopoctom zasa pochadza nalez halstatskeho ziaroveho pohrebiska a keramiky v casti Pri vceline (severozapadny okraj obce pri trati Sereď-Trnava). Osidlenie v casti Pri vceline sa tu postupne rozrastalo a v 10. storoci tu uz existovala stredoveka osada. Obyvanych poluh v katastri Sulekova vsak bolo viac, patrila sem napriklad stredoveka dedin Lukab pri hraniciach Brestovian a Dolnych Zelenic.
Povodna stredoveka obec Beregseg (stary nazov obce Sulekovo) nema so sucasnou obcou nic spolocne. Vznikla na severnom okraji chotara pri jednom z ramien Vahu v oblasti, ktora je dnes ohranicena leopoldovskou pevnostou a cestou do Hlohovca. Prva pisomna zmienka o nej sa datuje do roku 1211, kedy bola obec spominana pri vymedzeni hranic majetku klastora na Panonhalme. Meno Beregseg (hoci by sa tak na prve pocutie mohlo zdat) nepochadza z maďarciny, ale vyjadruje vztah dediny k Vahu, ktory odnepamati vyznamne zasahoval do zivota miestnych obyvateľov. Na severovychodnom okraji obce bola obec ohranicena veľkym ramenom Vahu, kde za humnami bereseckych domov teren prudko klesal az k vode. Nazov Beregseg je zlozeninou slov Bereg (breh) a Seg (sek), teda odtrhnuty, useknuty breh).
Stredoveky Beregseg bola jednoradova pricestna dedina, ktora lezala na vedľajsej obchodnej ceste smerujucej do Hlohovca medzi ramenami Vahu. Bola povodne vo vlastnictve Abrahama Ruffa – sidliaceho v neďalekom nizinnom hrade Ruffum catrum pri osade Bin. Este v roku 1295 bol Beregseg jeho vlastnictvom, ale uz neskor patril zemanom zo Sulekova. Zemania z Beregsegu, menovite bratia Andrej, Tomas, Mikulas a Simon, synovia Tomasa vystupuju v roku 1364 v spore s majiteľom Hlohovca Mikulasom Kontom. Sporili sa o zem sv. Jana Krstiteľa, ktora lezala medzi hlavnym tokom Vahu a mŕtvym ramenom Vahu – zvanym Paradajs. Az do zaciatku 19. storocia tu stala kaplnka, povoden na Vahu roku 1813 ju uplne znicila a uz nebola viac obnovena. Ako vyplyva z dokumentov, zemania z Beregsegu tuto zem napokon neziskali, zostala v rukach Mikulasa Konta a sucastou hlohovskeho chotara.
Zanik stredovekeho Beregsegu zacal v roku 1663. V tomto roku sa Turci zmocnili Hlohovca a na dvadsat rokov z neho urobili pohranicny bod na rieke Vah. Keď sa v roku 1665 zacalo s vystavbou leopoldovskej pevnosti (ako protitureckeho oporneho bodu pri dolezitom moste cez Vah), cast dediny predal majiteľ hlohovskeho panstva Adam Forgac za 30 000 zlatych uhorskej komore pre vystavbu novej pevnosti. Leopoldovska pevnost zacala vyrastat v ich tesnom susedstve v rokoch 1665 – 1669. Niektori obyvatelia sa uz v tomto case zacali stahovat na nove miesto v podstate k dnesnej Sulekovej ulici v Sulekove. Na jar roku 1683 veliteľ leopoldovskej pevnosti rozhodol, ze vsetky obce v tesnej blizkosti pevnosti (teda aj Beregseg) musia byt znicene, aby sa v pripade obliehania pevnosti nestali moznym utociskom pre Turkov. Dediny Cervenik a Beregseg tak definitivne ľahli popolom, podobne ako aj neďaleke Mestecko. Obyvatelia dostali moznost docasne sa ubytovat v pevnosti a medzitym si zacat stavat nove domy. Tieto protiturecke opatrenia nemali uz ziadany efekt. Turci boli pri Viedni porazeni a pevnost nebola z ich strany nikdy obliehana. Da sa teda povedat, ze definitivny zanik starych dedin Cervenika a Beregsegu bol zbytocny. Ľudia rozobrali stare domy a material pouzili na stavbu novych. Ulica starej dediny bola rozorana a premenena na polia.
Beregseg na sucasnom mieste zacal svoju existenciu datovat od roku 1683. Postupne sa rozrastal, vyznamny narast poctu obyvateľov vsak nastal najma medzi rokmi 1921 a 1930. Kym v roku 1921 zilo v samotnom Beregsegu 1625 obyvateľov, v roku 1930 uz 2315. Dnesny nazov obce Sulekovo bol prijaty 10.10. 1948 pri prilezitosti 100. vyrocia smrti Vilka Suleka a Karola Holubyho, ktory boli popraveny prave v katastri Sulekova.
Stara skola:
Stojite pred povodnou budovou skoly, ktora bola postavena v roku 1927. V skolskom roku 1935/1936 bola slavnostne otvorena nova budova skoly na Skolskej ulici. Po tomto datume sa vacsina tried presunula na Skolsku ulicu a budova starej skoly bola vyuzivana hlavne ako skolka a neskor ako skolska druzina. Po vybudovani novej skolky na ulici L. Podjavorinskej bola tato budova (spolu s budovou na Skolskej ulici) opat vyuzivana ako budova skoly. Pre klesajuci pocet deti po revolucii bola ZS v skolskom roku 2007/2008 v tejto budove nebola uplne zrusena. Odvtedy budova chatra.
Kostol Krista krala a pomniky padlym:
Prvy kostol (kostol Vsetkych svatych) bol priamo v strede dnesnej Sulekovej ulice postaveny v roku 1814. Historici sa domnievaju, za na tomto mieste uz predtym stala vezova zvonica, okolo ktoreho bol neskor postaveny samotny kostol. Vstup do objektu sa nachadzal zo zapadnej strany, nad hlavnym vchodom sa nachadzala polkruhova nika so sochou Panny Marie, napravo od vchodu velky dreveny kriz. Kostol bol schopny pojat 300-350 veriacich. Vzhladom k tomu za kapacita kostola zdaleka nepostacovala potrebam obce, v roku 1934 bol postaveny novy kostol. Kostol Vsetkych svatych bol potom postupne rozobrany a na jeho mieste vznikla nova ulica.Zakladny kamen noveho kostola Krista Krala bol polozeny v roku 1934, pricom dokonceny bol uz o rok neskor. Podla projektu M.M.Harminca ho postavila firma Ladislava Tersztyanskeho z Hlohovca ako trojlodovy kostol s pristavanou bocnou vezou. Svatyna kostola je osvetlena dvoma vitraznymi oknami s postavami sv. Petra a Pavla. Kostol ma rovny kazetovy strop, bocne lode su oddelene klenbovymi pasmi postavenymi na masivnych stlpoch. Kostol bol slavnostne posvateny 27. oktobra 1935 papezskym pronotarom Andrejom Hlinkom. Tejto udalosti je venovana pamatna tabula na prieceli kostola, ktora bola odhalena pocas Slovenskeho statu v roku 1942.
Pri kostole sa nachadzaju 2 pamatniky, venovane obetiam 1. a 2. svetovej vojny z radov Beregsecanov. Prvy pomnik je vyhotoveny z pieskovca, jeho ustrednym motivom je na vysokom podstavci umiestneny kriz so sochou Ukrizovaneho. Po bokoch v dolnej casti sa nachadza menoslov obeti vojny zoradeny chronologicky podla rokov umrtia. Pomnik vyhotovila firma Kocourek z Holica v roku 1928.
Vypocet finalu:/Final:
Stage 1 –Byvala skola: / Former school:
Vasou ulohou je zistit cierne popisne cislo na budove (v tvare A7A)./You have to find black descriptive number on the building (in the form A7A).
Stage 2 – Kostol a pomniky obetiam 1. a 2. svetovej vojny:/Church and monuments to victims of WWI. and WWII:
Na prieceli kostola sa nachadza drevenny kriz s letopoctami misii. Ich pocet je hodnota B. Na pieskovcovom pomniku tesne vedla kostola je iba jeden padly aj s fotografiou. Pocet pismen jeho krstneho mena je hodnota C a priezviska D./On the front side of of the church is the wooden cross with missionary years. Their number is B. On the sandstone monument just next to the church is the only one killed with the photo. Number of letters in his first name is C and in his surname D.
Suradnice: / Coordinates:
N 48 25.(C-1)((B-1)/2)(A/2)
E 17 46.(D/3)(C-B+1)(A/2)
Kontrolny sucet:/Checksum: A+B+4=C+D
Zdroje: Zdroje: kniha Jozefa Urminskeho o obci Sulekovo, internet