HH: GBU Mystery Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Nenáročná mysterka na riešenie v teréne, venovaná baníctvu.
EN: A simple field puzzle mystery dedicated to mining.
:: SÉRiA KEŠiEK v HODRUŠi-HÁMROCH ::
Baníctvo
Dá sa predpokladať, že rudu v tomto hornatom kraji začali po prvý krát dobývať už Kelti v 2. a 3. storočí p.n.l. Záujem o zlato a striebro v 12. storočí zvýšil kráľovský záujem o dobývanie rúd jednoduchým, ale málo efektívnym povrchovým spôsobom. Povolaní majstri zo Saska a Tirolska tak priniesli modernejšie techniky hlbinného spracovania kovov, územie sa zaľudnilo a začala sa formovať stredoveká Banská Štiavnica a osady v jej okolí. Hodrušká dolina bola jednou z deviatich prístupových ciest do mesta a bohatsvo rúd, baníctvo sa tak stalo najväčším živiteľom jej obyvateľov. V 16-17 storočí v období rozkvetu baníctva v hodrušských baniach a zariadeniach pracovalo 800 až 900 ľudí. Pre potrebu baní bola zriadená pletiareň oceľových lán a kováčňa, bol postavený pivovar, zriadená pošta. Baníctvo v štiavnicko-hodrušskom banskom revíre dosiahlo vrchol v 18. storočí. Podľa písomných záznamov sa v rokoch 1600-1936 v revíre vyťažilo 47 ton zlata a 2577 ton striebra.
Tie slávne časy sú dnes síce preč - úbytok bohatých zásob na väčšine žilných zrudnení boli príčinou útlmu banskej činnosti s ukončením ťažby v Štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne v roku 1993. Avšak od roku 1992 dodnes tu vykonáva ťažbu drahokovových rúd závod spoločnosti Slovenská banská s.r.o. v Hodruši na bani Rozália. Podľa istého zdroja údaje odhadujú ťažbu drahých kovov v Štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne v množstvách: zlato (Au) 200.000 kg kovu, striebro (Ag) 3 mil. kg kovu.
Gerambovská Banská Únia
V roku 1752 prišiel z Holandska do Banskej Štiavnice šľachtic Ján Jozef Geramb. Venoval sa banskému podnikaniu a šťastie mu bolo žičlivé. Vlastnil bane s bohatými žilami vzácnych kovov, značne výnosnejšie, ako mali iné ťažiarske spoločnosti v bansko-štiavnickom regióne (Rössel, Brenner). Už na sklonku 18. storočia ním založená spoločnosť tzv. Gerambovská únia banská (GBÚ), bola najsilnejšou a najprosperujúcou spoločnosťou nielen v tomto banskom revíri, ale v celej monarchii. V polovici 19. storočia zamestnávala GBÚ už 1400 ľudí a okrem ťažby obecných kovov (meď, olovo, zinok) v čase najväčšej prosperity ročne vyťažila priemerne 28,3 kg zlata a 3194 kg striebra.
Prosperita GBÚ trvala do deväťdesiatich rokov 19. storočia. Najväčším odberateľom striebra bol uhorský štát. Po objavení bohatých nálezísk striebra v južnej Afrike a Amerike klesla svetová cena 1 kg zo 180 na 78 korún. Hlbinná ťažba v baniach GBÚ neumožňovala dolovať tento kov za zníženú cenu. Ďalším nešťastím GBÚ bol pokles odberu striebra erárom, v dôsledku jeho prechodu na zmenu peňažnej sústavy.
Baniam a celej GBÚ hrozil zánik. Rytier Róbert Berks sa rozhodol vyťažené kovy spracovať na hotové výrobky a v Dolných Hámroch postaval továreň Sandrik na spracovanie striebra. Opäť prevládala úspornosť. Továreň na strieborné výrobky sa rozhodol postaviť v blízkosti surovinového zdroja, teda pri Schöpferštôlni a hámorských stupoch.
Ani strieborná fabrika však nezachránila bane pred úpadkom. V roku 1906 GBÚ, ktorej majetok sa odhadoval na 50 miliónov uhorských korún, bola už tak zadĺžená, že v apríli 1906 ohlásila bankrot. Bane a banské zariadenia prevzal uhorský štát, fabriku Sandrik odkúpila Ústredná peštianska sporiteľňa.
KEŠKA vám ukáže niektoré objekty Dolnohodruškého bánského závodu - dnes väčšinou v areáli Slovenskej banskej s.r.o. (bez potreby vstupovať do areálu!). Vašou úlohou je správne priradiť tieto štyri objekty jednotlivým stageom a tak získať finálne koordináty pokladu. Dobrú zábavu!
ŠACHTA MAYER :: hodnota = 6
Šachta Mayer 1 a 2 bola otvorené v roku 1929 a slúžili ako servisné a vetracie diela Voznickej dedičnej štôlne. Dve majestátne ťažiarske veže, vzdialené od seba len 27 metrov sa do výšky týčia aj dnes. K zvyškom tejto technickej pamiatky patria aj dve zachované premostenia cesty - pri úpravni a poniže šachty. Tieto zatiaľ nemali také šťastie na rekonštrukciu ako to pri Šachte Lill, ale možno sa dočkajú obnovy spolu s areálom Dolnohodrušského banského závodu (Schöpfer) a vežami...
OKT 2013: Banské veže sú krásne štýlovo obnovené - červený názov na vrchu jednej z veží sa nedá prehliadnuť...
DREVENÝ KRÍŽ :: hodnota = 1
Obnovený drevenený kríž a dve lipy už skoro 100 rokov stoja na hranici chotára Hodruše a Hámrov, resp. pri úpravni Dolného závodu. Votívna (ďakovná) architektúra (kríže, kaplnky či sochy), mala pre baníkov, pracujúcich v neľahkých podmienkach pod zemou vždy mimoriadny význam. Asi aj preto možno nájsť v Hodruši-Hámroch také veľké množstvo týchto sakrálnych pamiatok...
BANSKÝ STROJ :: hodnota = 3
Pred budovou bývalého banského riaditeľstva, resp. dnes v areáli Slovenskej banskej sa vedľa jednoduchého dreveného kríža goralského typu z roku 2000 nachádza zachovalý banský stroj (motor? - po informáciach pátram) značky WIKOV, Wichterle & Kovařík, Prostějov z prelomu 19. a 20. storočia. Slovenská banská s.r.o. v rokoch 1992 - 2007 vyťažila 3730 kg Au a 2500 kg Ag a ako jediná činná banská organizácia zabezpečuje kontinuálnosť histórie mnohostoročnej exploatácie kovov v stredoslovenskej oblasti...
OKT 2013: Banský stroj je momentálne preč - azda kvôli rekonštrukcii budov... na mieste teraz stojí len ten goralský drevený kríž pred drevenicou - ako je vidno na fotke... S touto pomockou sa keška dá odloviť aj tak.
BAŇA SCHÖPFER :: hodnota = 8
Jednou z najdlhšie využívaných štôlní na Dolnohodrušskom závode je štôlňa Jána Krstiteľa, ktorá bola využívaná vyše 300 rokov, až do roku 1950. Štôlňa je na 2. obzore sa susednej žile Schöpfer, pod ktorou sa ako podložná žila nachádza štôlňa Jána Nepomuckého. Vo vstupnom portáli v nike je umiestnená práve soška tohto patróna. Štolňa vyusťuje v tesnom susedstve hlavne budovy banskej správy bane Schôpfer. Obnovený portál môžete zazrieť medzi dvoma budovami, keď si stpnete na kamenný blok tesne ku stĺpu...
Additional Hints
(Decrypt)
cngn :: sbbgvat