Kratka seria kesiek s tematikou mytov, legiend, povesti a inych pribehov, ktore . presahuju hranice jednej kultury ...
Pravda bude asi v tom, ze ludia tuzia nahliadnut do mysterii zivota. Bolo to tak od vzniku vedomia a bude to tak az po koniec sveta. Myty neobmedzuju svet, vnasaju do neho divy a zazraky, prelina sa v nich zivot ludi, bohov i zvierat.
Nijaky iny subor baji nie je v zapadnej civilizacii taky znamy a neprenikol do nej tak dokladne ako grecka a rimska mytologia. Greci vytvorili myty unikatne tym, ze ich mozno prisposobit akejkolvek kulture, scasti preto, lebo sa zaoberaju skor priebehom, nez zaciatkom a koncom deja. Zameriavaju sa na aktualny zivot bohov, ako holduju a hadaju sa na Olympe, na hrdinov, uskoky, premeny, nadeje, bolesti a sklamania. Bohovia greckych baji su tymi najludskejsimi mytologickymi bohmi, na druhej strane mali moc znicit ludi, ktori sa im priplietli do cesty. Grecke myty su take zive a premenlive ako rozpravky, grecke myty presiahli hranicu baje a stali sa sucastou historie, prenikli do zemepisu i psychologie.
Ku keske..
Minos bol jednym z troch synov Dia a Europy . Ked sa stal kralom na Krete poprosil Poseidona, aby mu poslal z mora byka, aby potvrdil, ze mu kralovska moc patri pravom. Na jeho prosbu priplaval ku kretskym brehom majestatny biely byk, ktoreho mal Minos obetovat na pocest boha mora . Minovi sa vsak byk tak zapacil, ze ho nebol schopny zabit, namiesto neho obetoval mensieho byka zo svojho stada a dufal, ze si to Poseidon nevsimne. Poseidona neprekabatil a boh sa mu okamzite pomstil. Poziadal Afroditu, bohynu milostnej tuzby, aby v Minoovej zene Pasifae vzbudila chlipnu ziadostivost po zvierati. Kralovnu vskutku posadla neodolatelna tuzba po zvierati. Keby sa vsak k nemu priblizila nechranena, riskovala by, ze ju byk udupe na smrt. Obratila sa teda s prosbou o pomoc na greckeho vynalezcu Daidala, ktory jej postavil drevenu kravu do ktorej sa mohla skryt- cosi ako miniaturnu verziu trojskeho kona a byk sa dal oklamat. Pasifae otehotnela a o devat mesiacov sa jej narodil syn
Asterios, coskoro ho vsak vsetci poznali pod prezyvkou ABCDEFGHIJ .Minos sa citil zahanbeny a chcel aby obluda zmizla ludom z oci. Poziadal Daidala, aby postavil v Knossoselabyrint, obrovske podzemne bludisko s jedinymi zamknutymi dverami. Trestom pre Ateny kvoli prehratej bitke bolo, ze museli kazdych devat rokov posielat na Kretu sedem panien amladencov, ktore kazdy vedel, boli urcene na to, aby ich obluda zozrala. Iny pribeh hovori o tom, ze Atencania bludili po tme po bludisku, az kym neumreli od hladu..
N 48° [E-10]. [J-D][A]
E 017° [H-10]. [B-2][F*2][C/2]
Matematicke operacie ak su potrebne su vyjadrene znamienkami.
!!!Na odlov je potrebny maly krizovy sroubovak!!!