Stefan Banic sa narodil 23. novembra 1870 v Nestichu (od roku 1960 sucast obce Smolenice) pri Trnave v rodine maleho rolnika. Po vychodeni zakladnej skoly v rodisku pracoval ako polnohospodarsky robotnik na Pálffyho majetkoch, neskor sa vyucil za murara a pracoval na stavbe Smolenickeho zamku. Bieda ho vyhnala roku 1907 do USA. Tam si našiel príležitostne prace na farmach i v baniach a nakoniec sa usadil v meste Greenville v Pennsylvanii, kde pracoval v strojarskom zavode. V tomto obdobi sa uskutocnovali lety prvych lietadiel, najme bratov Wrightovcov. Banic patril medzi ich velkych obdivovatelov a zacal sa zaoberat myslienkou vynajst zariadenie, ktore by zachranilo letca pri nehode.
V roku 1912 sa Stefan Banic stal svedkom tragickej nehody, ktora nim tak otriasla, ze zacal rozmyslat nad niecim, co by umoznovalo posadke sa v pripade padu lietadla zachranit. Uz v roku 1913 v prototype predklada americkym uradom na posudenie navrh padakovej konstrukcie.
Principom prveho padaka bola teleskopicka konstrukcia dazdnikoveho typu, ktora niesla tkanivové krytie. Padak sa upevnoval pomocou popruhov na telo letca v hrudnej casti pod ramenami.
3. juna roku 1914 predviedol Stefan Banic vo Washingtone verejnosti, zastupcom patentoveho uradu a letectva USA padak vlastnej konstrukcie a bezpecne s nim zoskocil zo strechy 15 poschodovej budovy. Islo o jeden z prvych oficialne zaregistrovanych zoskokov padakom v dejinach ludstva. Vynalez padaka si onedlho nasiel uplatnenie aj v bliziacich sa globalnych konfliktoch,
prvej a druhej svetovej vojny.
Nebol jediny, kto sa vyvojom padaka zaoberal. S rozvojom letectva sa vynarala ambicia zhotovenia bezpecnych padakov. Po Blanchardovi, Garnerinovi a Lalandovi si dal v roku 1911 patentovat torbovy padak rusky vynalezca Gleb Jevgenievic Kotelkinov. Jeho padaky boli zname pod skratkou KR-1 a prvych sedemdesiat kusov vyrobili roku 1914. Prave v tom case v USA priznali patentovu prioritu vynalezu prakticky vyuzitelného leteckeho padaka aj Štefanovi Baničovi.
"Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom z Rakúsko-uhorského cisárstva usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie." Tak znie prva veta Banicovho osvedcenia na americkej patentovej listine č. ???? z 25. augusta 1914. Po nej nasledoval podrobny opis konstrukcie noveho padaka, funkcie jednotlivych casti, presne technicke nakresy. Titulna strana patentovej listiny hovori, ze sa vyhovelo zakonnym poziadavkam a ze sa Stefanovi Banicovi a jeho dedicom priznava opravnenie na patentovanie vynalezu na obdobie sedemnastich rokov a ze osobitne pravo vyrabat, pouzivat a predavat uvedeny vynalez prislucha len USA.
Keby sa nebola zachovala spominana americka patentova listina, sotva by dnes u nás niekto vedel, ze tento skromny a jednoduchy slovensky vynalezca zasiahol do dejin svetoveho letectva. Zachovali sa vsak len velmi skromne materialy, navyse i neuplne a casto skreslene, ktore by hodnoverne preukazali prinos a uplatnenie Banicovho padaka. A tak len z patentoveho spisu dolozeneho technickymi vykresmi a opisom mozeme si o nom urobit aspon pribliznu predstavu. Banicov padak sa pripevnoval okolo hrudnika a bol tzv. sklapacieho typu. Otvaral sa pomocou zvlastneho zariadenia umiestneneho v osi padaka. Domyselne skonstruovana sustava pruzin a rebrovych tyciek, na ktorych spocivalo hrube platno, umoznovala regulovat nosnu plochu, a teda rychlost klesania a pristatie na vhodnom mieste. Podla niektorych pramenov Banic skonstruoval padak za pomoci inziniera Frantiska Jankovica z Klcovian pri Trnave, ktory vystudoval v USA a ktory ho dva razy podrobil skuske, skokom z mrakodrapu a z lietadla z vysky 600 m. Americka armada ho vraj pouzivala v 1. svetovej vojne, ale to je otazne.
Vynalez padaka Banicovi nepriniesol bohatstvo, ani slavu. Roku 1920 sa vratil do rodnej obce, zil v ustrani ako murarsky majster. O niekolko rokov sa jeho meno znovu spominalo, ked s bratom Janom a surodencami Vajsablovcami a Valovcami objavil roku 1930 podzemne krasy jaskyne Driny pri Smoleniciach. Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Pri prilezitosti 100. vyrocia jeho narodenia mu pred novou budovou letiska v Bratislave odhalili pametnik a na rodnom dome pametnu tabulu.
Ku keske:
Na najdenie kesky, je potrebne opisat si z pomnika cislo patentu
(A-G), ktory bol udeleny Banicovmu padaku a dosadit ho do vzorca:
N 48° 29. [E+2] [A+B] [D-E-2]´
E 017° 25. [C] [F-D] [G+B]´
Vela stastia a pametajte, ze stale sa niekto pozera! Preto hladajte najskor ocami, az potom rukami.