Spomienka č.3.Riskantný let
V to ráno sa v kasárňach sedelo na učebniach, bolo strašné počasie, fučal vietor a na oblohe boli husté mraky. Lety v celej oblasti Plzne boli pre počasie zakázané. Ja som bol v kancelárii veliteľa pluku generála Vosáhlu /v tom čase bol ešte pplk/. Vedel som písať na stroji, robiť grafy, kresliť.....tak som mu bol užtočný. < /br>Zrazu zazvonil telefón. Veliteľ ho osobne zodvihol a po krátkom hovore ma oslovil. - Počúvaj, potrebujem ihneť odviezť 1.rotmajstra zbrojára do Prahy, zabezpečiť kanóny do Messerschmittov. Musíme sa ponáhľať, aby ich nezískal niekto iný. - Ja idem, keď chceš. Odvetil sm a ihneď som sa obliekol do leteckej kombinézy. Pristavili mi dvojplošník Bikker C104 a mechanici nahodili motor. Rotmajster si sadol na predné sedadlo a ja, pilot zaňho dozadu, lebo tam mal miesto pilot. Pozrel som sa na hodinky - aby som vedel čas letu, koľko minút budem letieť do Prahy. Dopredu som si to vypočítal podľa sily vetra, hustoty mrakov a tak ďalej. Učili nás to v leteckej škole na meteorológii. Nahodil som do kompasu kurz, smer Praha a vyštartoval som v tom zlom počasí. Mraky však naraz spadli ešte nižšie a vletel som do nich. Vôbec nič sme nevideli. Len som sa snažil držať kurz a výšku. Bolo to ťažké, lebo bola veľká turbulencia a tak hneď sme boli nízko 400m nad zemou a vzápätí 800. Situácia bola veľmi zlá, no ja som však strach nemal. Rotmajster predo mnou zúfalo gestikuloval a mával rukami, aby sme sa otočili naspäť. No ale to som nemohol urobiť. Ručička na kompase by sa tak roztočila, že by sme už vôbec nevedeli kam letíme. Pozrel som na hodinky, už mal byť koniec letu - a vtom sme vyleteli z mrakov a pod nami bola slnkom zaliata krásna Praha. Bol to úžasný pohľad.
Rotmajster vybavil papierové záležitosti okolo diel do lietadiel a naspäť sme leteli už v dobrom počasí. Bol to zvláštny pocit. Let naslepo, splniť dôležitú úlohu, túžba lietať... nech sa robí čo chce. Na oblohe vtedy široko ďaleko nikto neletel iba ja.
Piešťanské kasárne a letectvo
majú dlhú históriu. Slúžili v nich i vojaci základnej vojenskej služby.
Na piešťanskom letisku už 17. 8. 1912, ako v prvom slovenskom meste v Rakúsko - Uhorsku pristála vzducholoď.
Letisko bolo založené Československou armádou ako vojenské letisko v roku 1926, kedy zrejme vznikali aj kasárne.
V roku 1927 bola dokončená stavba 4 hangárov s kovovou konštrukciou. Za železničnou traťou bola dokončená výstavba moderného kasárenského objektu pro 1. letištnú peruť. V októbri roku 1927 sa presunuli z Nitry na letisko v Piešťanoch dve letky, Náhradná peruť a Park 3 leteckého pluku. Letecký pluk c.3 Generála letca Milana Rastislava Štefánika sa v januári 1928 presťahoval z Nitry do Piešťan celý. Niesol aj tu čestný názov
, :
„Letecký pluk 3, generála – letca M. R. Štefánika".
Na Štefánikovu počesť sa tu v rokoch 1934 – 1936 konali aj letecké dni.
Koncom roku 1939 bola otvorená Vojenská akadémia v Banskej Bystrici a vo februári 1940 Vysoká vojenská škola v Bratislave. Výcvik prebiehal na rôznych miestach až do 15. apríla 1940, kď bola založená Letecká škola v Piešťanoch pri Cvčnej letke. Frekventantov školy tvorili absolventi základného pilotného výcviku Hlinkovej Gardy (HG) a neskôr Slovenského Leteckého sboru (SLeS). Pre veľkú vyťaženosť letiska v Piešťanoch bola v októbri letecká škola presunutá do Trenčianskych Biskupíc.
V čase vypuknutia Slovenského národného povstania v Piešťanoch sídlili letecké kasárne. Piešťanskí letci sa ako jedna z mála vojenských skupín na západe Slovenska sa doňho zapojili. .
Dva dni pred 29. augustom 1944 prichádza do Piešťan menší počet nemeckého vojska, pre riadenie vojenských transportov, ktoré budú v dohľadnej dobe prechádzať cez Piešťany. 29. augusta minister národnej obrany generál Čatloš o 19. hodine v krátkom prejave v rozhlase dá na vedomie, že na Slovensko prídu nemecké vojská, aby tu urobili poriadok, hlavne v krajoch partizánmi obsadených. Už večer 29. augusta 1944 vydal veliteľ stotník Ivan Haluzický spolu s npor. Júliusom Drozdom rozkaz k presunu asi 300 mužov na povstalecké územie.
„Posádka teda v ten samý večer opustila kasárne a na autách odtiahla do hôr radošinských, smerom na Topoľčany, aby sa pridala k odbojným vojskám. Inak panuje v obci kľud. Uvoľnené kasárne a letište po niekoľko dní obsadia nemecké vojská a vybudujú leteckú základňu," opisuje udalosti miestna kronika.
Obrovskou chybou však bolo to, že letci na letisku zanechali všetku techniku, ktorú potom zadarmo získali Nemci. Niektorí piloti, napríklad eso Ján Režňák, tvrdili, že s lietadlami ani nemohli odletieť, keďže na letisku neboli dostatočné zásoby benzínu.
Foto: V čase zakladania kešky sa práve rozoberá lietadlo stojace pred vstupom na letisko - Bola to pekná ozdoba pri vstupe do mesta - Tupolev Tu-134A bývalý OK-AFB ČSA pri letisku v Piešťanoch.
Po prílete Prvého česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku na pomoc povstalcom bol 18. septembra 1944 uskutočnený nálet na letisko v Piešťanoch. Letisko bolo oslobodené 4. apríla 1945, spolu s obcou Piešťany.
3. LTD (3. letecká technická divízia) bola na letisku s lietadlami C-3AD dopravné Siebel a kuriérne K-65 čáp. Samotné veliteľstvo tejto leteckej divízie bolo dislokované priamo v centre mesta Piešťany v budovách Leier, Tatra a Legiodom.
Z novšej histórie :
Po invázii vojsk VZ do Československa v roku 1968 sa 4. lšp presunul z letiska SLIAČ na letisko PIEŠŤANY. Ako aj 28. lpr a 11. pr RTZ.
Zo ZVOLENA sa presunula časť IZK (Inštrukčné zahraničné kurzy) – učitelia teórie zahraničných poslucháčov. Kurzy boli operačne podriadené MZO.
Na základe VSZ vznikol k 1.9.1973 v Přerove 1. lšp, (LETECKÝ ŠKOLSKÝ PLUK) ktorý bol podriadený VVLŠ SNP. - letka L – 29 - letka dopravná a vrtuľníková, IL – 14, L – 200, Mi – 4, Mi – 1, obe letky sformované zo 4. lšp
- technické oddelenie malo rozdelené pracoviská podľa typov lietadiel v Přerove a v Piešťanoch, vznikla tzv.
ODLÚČENÁ ČASŤ 1. lšp.
Zabezpečovacie jednotky: 28. letištný prápor a 11. prápor RTZ.
Letecké úlohy OČ pluku vo výcvikových rokoch 1973 – 1974 a 1974 – 1975 boli rôzne. Na L-29 robili výcvik zahraniční žiaci vo dne i v noci. Na dopravných lietadlách robili preškoľovací výcvik piloti iných útvarov, základný výcvik naši pilotní žiaci a navigátorský výcvik zahraniční kadeti. Okrem výcviku letka vykonávala rôzne dopravné lety. Na vrtuľníkoch bol hlavnou úlohou výcvik pilotných žiakov. Okrem výcviku letka vykonávala spojovacie lety a lety na spoluprácu s pozemným vojskom.
V stíhacom pluku sa otvorila škola: Kurz na vyučovanie lietania, na ktorý prišli žiaci z Líbie
Spolu so zdokonaľovacím výcvikom stáleho stavu pilotov obidvoch letiek bol ročný nálet vyše 6 500 hodín (pozn.: priemerný nálet pluku bol 3 500 hod.).
V roku 1975 bol v Piešťanoch ustanovený nový útvar – VKZP (Výcvikové kurzy zahraničných poslucháčov) v podriadenosti VVLŠ – SNP.
Dopravná a vrtuľníková letka zostala v podriadenosti veliteľa 1. lšp odlúčená na letisku Piešťany s vlastnou tajnou spisovňou. – (Tu pracoval ako civilný vojenský zamestnanec môj otec).
Odlúčená letka vykonávala naďalej na IL – 14 a Mi – 4 výcvik pilotných žiakov VLU Prešov a poslucháčov VVLŠ – SNP Košice (striedavo aj zahraničných), preškoľovala pilotov z iných typov lietadiel a vykonávala dopravné a spojovacie lety.
VKZP bolo 30. 9. 1980 zrušené:
· letka L – 29 sa znovu začlenila do 1. lšp
· učitelia teórie boli zadelení do fakúlt VVLŠ – SNP v Košiciach
· tylová a RTZ časť znovu vytvorili OČ 28. lpr a OČ 11. pr RTZ
10. 1980 sa znovu vytvorila Odlúčená časť 1. lšp
Letky : STÍHACIA L- 29, DOPRAVNÁ a VRTUĽNÍKOVÁ IL - 14, L - 410 M, Mi - 4, Mi - 2 , DOPRAVNÁ letka IL - 14 (do leta 1984) L - 410 M , VRTUĽNÍKOVÁ Mi - 2, Mi - 4.
Hlavná úloha: výcvik poslucháčov dopravných pilotov na IL - 14 a L - 410 M a poslucháčov pilotov vrtuľníkov na Mi – 4 a Mi – 2. V roku 1981 sa začal výcvik navigátorov Iraku na IL - 14 v spolupráci s 1. dlp v Mošnove a dokončený bol v r. 1982
V Piešťanoch sa cvičili na pilotov vrtuľníkov poslucháči VVLŠ SNP Košice a ďalej absolventi jednoročných pilotných kurzov a dvojročné dôstojnícke školy letectva Vojenského leteckého učiliště (VLU) v Prešove, na vrtuľníkoch Mi-4 (naposledy v roku 1985) a Mi-2 (od roku 1982).
V roku 1981 sa uskutočnilo preškolenie pilotov na vrtuľníky Mi-2 u LO FMV.
Po doplnení letky lietadlami L - 410 M a vrtuľníkmi Mi - 2 narástli úlohy natoľko, že bolo nutné letku v roku 1982 rozdeliť a súčasne aktivizovať poľné letisko HAJNÁ NOVÁ VES na východnej strane pohoria Inovec pre prevádzku vrtuľníkov. Vznikli tak väčšie nároky na organizáciu, predovšetkým pri tylovom zabezpečení. S ohľadom na denný pohyb technických prostriedkov cez horský priechod Havran sa zvýšilo riziko dopravných nehôd, ale aj ekonomické náklady. V roku 1985 bol daný do prevádzky „heliport“ na severovýchodnom okraji piešťanského letiska a vrtuľníkový výcvik sa vykonával na letisku Piešťany pri spoločnom výcviku dopravnej letky s použitím východného okruhu.
Od 30. 6. do 30. 9. 1983 bola stíhacia a dopravná letka detašovaná na letisku HRADEC KRÁLOVÉ. V Piešťanoch sa robila generálna oprava VPD a rolovacích dráh. Vrtuľníky používali „heliport“ v Piešťanoch.
Dňa 1. 9. bol zriadený 3. lšp, ako jediný v republike, s tylovým a RTZ zabezpečením v jednom útvare VÚ 4709 (letka L-39, letka L-29, letka L-410 M, letka Mi-2, tyl a RTZ ).
V prvej polovici roku 1985 sa na vrtuľníkoch Mi-4 uskutočnil posledný základný výcvik poslucháčov VVLŠ SNP.
V lete 1985 vrtuľníky Mi-4 ukončili prevádzku a boli presunuté do LOT. Posledný Mi-4 do Trenčína .
Výcvik ďalej pokračoval už iba na vrtuľníkoch Mi-2.
Od októbra 1987 odlúčená časť 1. lšp bola ustanovená ako samostatný útvar 3. letecký školný pluk VÚ 4709.
Po revolúcii v máji 1990 bol prepožičaný 3. leteckému školnému pluku čestný názov Milana Rastislava Štefánika.
Koniec kasární a vojenského letiska :
V novembri1992 preleteli Mi-2 3302, 7740, 7741, 8214, 8216 k 51. Vrtuľníkovému pluku do Prostejova
3. lšp bol zrušený 31.12.1992.
Rok 2001 bol rok vyhlásenia rozkazu o zrušení 32. leteckej základne v Piešťanoch a v jeho v objektoch sa v roku 2002 začalo budovať Vojenské historické múzeum.. Pre depozitáre a administratívnu budovu boli určené kasárne SNP na Orviskej ceste. Časť bývalého vojenského letiska s tromi halami na Žilinskej ceste bola určená na vybudovanie stálej expozície. V rokoch 2002 – 2003 boli tieto objekty čiastočne zrekonštruované. Vojenské historické múzeum (VHM) Piešťany tvorí organickú súčasť VHÚ Bratislava, ktorý bol zriadený 1. mája 1994.
Súčasný stav kasární, pohľad od hlavnej brány dnu.
http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=vhu_vmpn