A cache by P@l!nc@){ Message this owner

Hidden : 9/14/2013

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: other (other)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Vcela medonosna.

Keska sa nenachadza na spomenutych suradniciach!

POZOR - Hrozba bodnutia hmyzom!

Prineste si nieco na pisanie!

Su vsade okolo nas, no malo kto si ich vsimne pri praci a pritom su tak pracovite.
Vacsina z nas sa pred nimi ohana, no niektory sa o nich staraju s radostou!

Zo zivota vciel:

Zije v pocetnych spolocenstvach - vcelstvach. Vcelstvo je z hladiska sociologickeho rodina, tvorena matkou a jej potomkami - su to robotnice a trudy. Robotnice zbieraju pel a nektar kvetov, z ktoreho neskor vznika med. Spolocne ziju pohromade najmenej dve generacie vciel a je medzi nimi aktivna sucinost. Ziadna medonosna vcela nemoze zit dlhsiu dobu sama, je odkazana na pomoc svojich druziek. Vcela medonosna je blanokridly hmyz. Niektore vcely ziju samotarsky, ale vcely, ktore sa vyskytuju v nasich krajoch, vytvaraju spolocenstva zvane vcelstva. Pojmom vcelstvo rozumieme spolocenstvo zahrnujuce jednu vceliu matku nazyvanu aj kralovnou, v lete asi 40 000 az 60 000 robotnic a v obdobi rozmnozovania niekolko stoviek az tisic trudov. Jedno spolocenstvo obsahuje asi 40 000 az 70 000 jedincov. Telo kazdeho vcelieho jedinca sa sklada z hlavy, hrude a bruska. Vcely maju lizave ustroje, ktorymi lizu nektar. Maju dva pary blanitych kridel a tri pary noh. Pod bruskom maju pelovy kosik, do ktoreho zbieraju pel. Vonkajsia kostra vcely je z chitinu a je pokryta chlpkami.

Vyvoj vciel:

Vyvoj vcely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfoza). Od vajicka po dospely hmyz prechadza viacerymi stadiami. Z vajicok sa po troch dnoch vyliahnu larvy, ktore rychlo rastu zasluhou materskej kasicky, ktorou su krmene pocas prvych 3 dni. Neskor su krmene nektarom a pelom. Larvalne vyvojove stadium matky trva 5 dni, robotnice 6 a truda 7 dni. Po nom vcely larvu, ktora sa z povodnej mesiacikovite stocenej polohy vzpriami, zavieckuju. Stadium vzpriamenej larvy trva pri matke a robotnici 2 dni, pri trudovi 3 dni. Nasledujuce stadium kukly, z ktorej sa vyvinie dospele imago, trva pri matke 6 dni, pri robotnici 10 a pri trudovi 11 dni. Pri priaznivej vyvojovej teplote (35 stupnov Celsia) trva celkovy vyvoj matky 16 dni, robotnic 21 dni a trudov 24 dni. Nizsia teplota ma za nasledok predlzenie casu vyvoja. Kralovna zije 2 az 6 rokov, robotnice 1 az 4 mesiace (v lete len niekolko tyzdnov), trudy ziju asi 30 az 60 dni. Kralovna je dlha 22 mm, trudy 20 mm a robotnice 16 mm. Kralovna je tmava a pozname ju podla dlheho bruska s mohutnym kladielkom. Robotnice maju zihadlo a su tmavo pruhovane. Trudy su dlhsie ako robotnice a zihadlo nemaju. Kralovna siri okolo seba zvlastnu vonu - feromon, ktory zabranuje larvam robotnic vyvinut sa na novu kralovnu. Ked kralovna zostarne a feromon zoslabne, zacnu robotnice budovat bunky, v ktorych vychovaju niekolko buducich kralovien. Ak sa kralovna citi stara, nakladie vajicka, z ktorych sa neskor vyliahne prva mala kralovna, ktora pozabija ostatne. Matka odleti z ulu a zoberie si so sebou par robotnic. Hovorime, ze sa vcely roja. Tento roj sa usadi na blizkom strome. Vtedy mozno vidiet konare husto pokryte stovkami vciel. Z roja ako prve vyletia pozorovatelky, ktorych ulohou je vybrat a vyhliadnut vhodny priestor pre nove hniezdo. Tam potom odvedu cely roj. V novom hniezde postavia robotnicke plasty so sesthrannymi komorkami, do ktorych kralovna zacne klast mala belave vajicka. V starom uli sa zatial narodi prva kralovna, ktora pomocou robotnic zabije ostatne a vyda sa s trudmi na svadobny let. Po nom sa vracia spat do ulu. Trudy sa nazad nedostanu, lebo robotnice ich dnu nepustia, ale pobiju ich, alebo ich jednoducho vyzenu. Kralovna potom kladie po cely zivot az 2500 vajicok kazdy den.

Vcelie produkty:

Vcely produkuju rozne biologicky vysoko hodnotne produkty, ako je med, vceli jed (apitoxin), propolis a vosk. Vceli med pomaha najma pri lieceni poruch travenia, dychania a krvneho obehu a bezne sa pouziva ako sladidlo do caju namiesto rafinovaneho cukru. Vcelie pichnutia maju aj priaznive ucinky. Najma pri reumatickych ochoreniach posobi vceli jed liecivo a utisujuco. Propolis ma velmi silne protibakterialne a antisepticke ucinky, sposobuje znecitlivenie a rychle hojenie ran a je pouzivany v zubarstve. Pel sa pouziva na vyrobu liekov a kozmetickych pripravkov. Vosk sa pouziva v autokozmetike. Kedysi sa vceli vosk pouzival namiesto parafinu na vyrobu sviecok.

Hospodarsky aspekt:

Vcely pri hladani a zbierani nektaru mimovolne opeluju kvety a prispievaju tak k ich oplodnovaniu. Pri zbierani nektaru z kvetov zostava na chlpkoch noh zachyteny pel, ktory sa pri navsteve dalsich kvetov prilepi na ich lepkavu bliznu. Vtedy nastava opelenie. Pel, ktory nazbieraju, potom pomocou kefiek na prostrednom pare noh zmetavaju do pelovych kosikov. Su to priehlbinky v holeniach zadneho paru noh. Vcely produkuju vosk v podobe voskovych supiniek. Tento vosk produkuj prostrednictvom zliaz na spodnej strane styroch clankov bruska. Sluzi na budovanie plastov v uli. Zivia sa pelom, nektarom a oblubuju aj medovicu. Ak vcely pichnu zihadlo do teplokrvneho zivocicha, zomru, pretoze spolu so zihadlom so spatnymi hacikmi sa im vytrhne aj jedova zlaza. Volne zijuce vcely ziju v lesoch a hniezda si zakladaju v dutinach stromov alebo skal. Clovek im vsak uz odpradavna poskytoval umele dutiny, a tak sa prisposobili zivotu v uloch, kde maju stalu ludsku opateru. Hniezdo sa sklada z viacerych vertikalnych voskovych plastov, ktore pozostavaju zo sesthrannych buniek. O stavbu hniezda a jeho udrzbu sa staraju robotnice.