Mineralny pramen Anicka (Gajdovka) Multi-cache

Aj keď oficiálny názov prameňa je Anička,
mnohý a najmä Ťahanovčania ho nenazývajú inak ako Gajdovka.

História

Archívne záznamy spomínajú výskyt minerálnych prameňov v tejto oblasti už v 14. storočí. Až v roku 1863 bol na pravom brehu Hornádu, v dnešnom areáli Anička, objavený prameň s charakteristickou sírovodíkom páchnucou vodou. Analýzy odborníkov o jeho kvalite boli priaznivé, a tak ho od mesta Košíc odkúpil Friedrich Legáni a rozhodol sa tu zriadiť kúpele. Kúpele boli sprevádzkované v roku 1881 a z miestneho hájika v okolí kúpeľného domu bol zriadený park. Okrem popíjania liečivej vody sa tu dalo posedieť v príjemnom prostredí pri vínku a v nedeľu obvykle aj pri hudbe a tanci. Časom, no hlavne následkami prvej svetovej vojny, začali kúpele chátrať.

Písal sa rok 1922 a po kúpeľoch okolo Ľudovítovho prameňa (Lajos forrás, dnes Anička) zostala len malá samota s niekoľkými polozrúcanými domčekmi s prehnitými šindľovými strechami. Denne tadiaľ ráno prechádzalo len zopár žien z Ťahanoviec do Košíc a večer späť. Zub času nahlodával budovy a vietor odtrhával kusy striech...

Blížila sa jeseň roku 1922, keď do Košíc nastúpil ako veliteľ divízie "Sibírsky lev", generál Radola Gajda. Jednou z prvých vecí, do ktorých sa novo menovaný divízny veliteľ pustil, bolo vybudovanie mestského plážového kúpaliska na brehu Hornádu.

Ako najvhodnejší sa javil terén okolo bývalého Ľudovítovho prameňa a preto generál Gajda v novembri 1922 rozhodol premeniť toto územie na kúpele. Bolo to mesiac po jeho príchode do Košíc. Práce na stavbe kúpaliska sa začali 15. apríla 1923. V areáli opravili staré budovy, zriadili reštauráciu a tanečnú plochu, priľahlý menší štadión, priviedli cestnú odbočku, vybudovali bazén dlhý 110 metrov. Postavili tu šatne, sprchy, skokanské mostíky a osobitný bazén pre najmenšie deti. Areál kúpeľov otvorili pre verejnosť už v júli 1923 a do roka priviedli k nemu ešte osobitnú odbočku mestskej električky. Kúpeľom dala verejnosť automaticky meno „Gajdové" a to sa užíva až do dnes. Z vody Ľudovítovho prameňa sa podobne stala „Gajdovka". Dobový termín „Lajoška" sa tým začal pomaly vytrácať. Postupom času bol z hygienických dôvodov zdroj minerálnej vody zlikvidovaný.

S využitím sa opäť začalo v roku 1980 zriadením vŕtanej studne hlbokej 13 m. Označenie tejto studne v zozname minerálnych prameňov bolo KE-6. Voda z nej bola chutnejšia ako z terajšieho prameňa a viac perlivá. Obsahovala viacej sírovodíka. Kto si ešte na ňu pamätá, ak ste ju nabrali do sklenenej fľaše so zátkou a trocha zatrepali, ten pod tlakom ihneď vystrelil. No aj tento zdroj bol pre hygienickú závadnosť zlikvidovaný a pôvodný kiosk s plytkou razenou studňou bol zrušený.

Súčasný stav

Na základe hydrogeologického prieskumu (HG prieskum) bol vykonaný nový vrt v roku 1996 s označením G5, ktorý sa nachádza neďaleko pôvodnej studne. Je hlboký 30 m a je opatrený ochranným ohradením vo vnútri mestského rekreačného areálu „Anička“. Ten slúži svojmu účelu doteraz. Odber vody je z výtokového stojana s tlačidlovými ventilmi pod dreveným prístreškom.

Neďaleko altánka, cez cestu na poli, sa nachádza tiež jeden starší vrt minerálnej vody. Pôvodný vrt v okolí tohto miesta registrovaný ako KE-7 je zlikvidovaný. Na základe HG prieskumu bol v roku 1998 vykonaný nový vrt s označením G4 asi 100 m od pôvodného. Zabudovaná oceľová rúra s priemerom 300 mm. Vrt má hĺbku 270 m a je uzavretý zaslepovacou prírubou. Cez netesnosť príruby tenko stekajúcu minerálnu vodu obyvatelia odoberali na pitie. V súčasnosti odtiaľ už voda nepreteká.

Charakteristika minerálnej vody

Podľa Slovenských technických noriem (STN) 868000 je minerálna voda klasifikovaná ako "prírodná, slabomineralizovaná, hydrogénuhličitanovo-chloridová, vápenato-sódno-horečnatá, uhličitá, sírna voda hypotonická, studená (teplota cca 13 stupňa C)". Voda po uskladnení dlhšom ako 24 hodín nadobúda zemito-naftový zápach, spôsobený bakteriálnymi kmeňmi, ktoré prežívajú v minerálnych vodách hlbokého obehu. Sú však hygienicky nezávadné. V rámci zachovania pôvodnej arómy čerstvej minerálky je preto vhodné vodu užívať do 12-tich hodín po jej odčerpaní. Prípadný zákal môže spôsobiť prítomnosť železa v minerálnej vode, ale ani to nie je prekážkou v konzumácii.

Ochrana nezávadnosti prameňa

Na hygienickú nezávadnosť minerálneho prameňa dozerá Zdravotný ústav v Košiciach, sídliaci na Ipeľskej ulici. Riadi sa pritom podľa STN 751111 - Pitná voda a STN 86800 Prírodné a liečivé minerálne vody. Zdravotný ústav vykonáva pravidelné mesačné odbery a hodnotenia odobraných vzoriek. Tieto odbery a vyhodnotenia vykonáva aj v prípade dlhodobejšieho odstavenia prameňa a po akomkoľvek zásahu do minerálneho vrtu (oprava čerpadiel a pod.). Samotný prameň je chránený aj ohradením plotom, čím sa zamedzuje možnosti priameho znečistenia.

Prevádzková doba (vrátanie sviatkov)

Metasekvoja čínska

Ak ste už tu, pri Gajdovke, tak vám odporúčame pozrieť sa na krásny nezvyčajný strom rastúci cca 70 metrov južne od prameňa. Je to Metasekvoja čínska (metasequoia glyptostroboides), praveký mamutí strom. Je jediným žijúcim druhom pravekého rodu Metasekvoja.

Cache

Z dôvodu veľmi zamugleného miesta sme finál umiestnili trocha ďalej. K finálu sa dá dostať pešo, bicyklom aj autom s parkingom dosť blízko od cache. Finálne umiestnenie, ako je vidieť aj na spoilery, sa nachádza tiež v jednom z prieskumných HG vrtov vykonaných po okolí Aničky pri hľadaní minerálneho prameňa v druhej polovici 90-tych rokoch minulého storočia.

Blízko úvodných súradniciach, medzi altánkom s prameňom a ohradenou vodárničkou, stojí žltý stĺp osvetlenia s číslom v tvare AABCD vyrazenom na hliníkovom štítku. Ak by ste si neboli istí, či ste pri tom správnom stĺpe, tak ciferný súčet čísla je 20. A teraz už len stačí správne vyrátať súradnice finálu podľa vzorca:

N 48 4(A+C).(B-C-A)(D+C-A)(B+C-A)
E 21 1(D-C).(C)(A)(A)

Finál sa nachádza vo vzdušnej vzdialenosti od počiatočných súradníc cca AAA metrov. Aj keď to nie je až tak frekventované miesto, buďte prosím pri hľadaní a logovaní nenápadný. Ďakujeme.