Suradnice tohto srdca Malych Karpat su nasledujuce:
N 4A° BC,DEF
E 01G° 1H,IJK
Na jednotlivych vrcholoch hladaj nalepku s nazvom "Srdce Malych Karpat" a kombinaciou pismeno-cislo (napriklad A8) - vtedy do suradnic dosad ziskane cislo na miesto pismena :o)
Dva vrcholy lezia v 5. stupni ochrany (Veterlin a Celo) a nevedie na ne ziadna turisticka znacka, v takomto terene je pohyb zakazany. Napriek tomu sa tu nachadzaju vrcholove knihy a byvaju tu usporiadavane hromadne vystupy miestnymi turistickymi zdruzeniami.
Vystup na tieto vrcholy nechavame na teba, casti suradnic umiestnene na tieto dva vrcholy su zrejme a preto pripadne vypustenie tychto dvoch vrcholov z tvojej trasy neohrozi najdenie finalu :o)
Vsetkych jedenast vrcholov je mozne prejst za jeden den, (pozri tu) no ak chces v ten isty den objavit aj final, radsej si zabezpec odvoz z koncoveho bodu tury. Samotny final nie je daleko od miesta parkovania, nie je ani vysoko ani hlboko v Karpatoch. Napriek tomu ma miesto svoju atmosferu a podla nas celkom vystihuje toto pohorie. Kludne si tu posed, pokochaj sa vyhladmi a az potom sa vrat do sveta tam dole :o)
Cmelok 
Deviaty najvyssi vrchol Malych Karpat s nadmorskou vyskou 709 m n. m. Na jeho vrchole sa nachadza vojensky radar a celkovo ide o oblubene miesto radioamaterov.
Najdi GC3HN6M a najdes aj cast suradnic.
Javorina
Najnizsia sedemstovka alebo jedenasty najvyssi vrchol Malych Karpat s nadmorskou vyskou 703 m n. m. vela vyhladov neposkytuje.
Najdi GC3HN1E a najdes aj cast suradnic.
Certov kopec
Treti najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 752 m n. m. ani na Certovom kopci vyhlady necakajte, v tejto lokalite sa vsak vyskytovali najvacsie zasoby kvalitnej drevnej hmoty - najma buk, na hrebeni aj vzacny jasen a javor. Popod Certov kopec vraj viedla od staroveku obchodna cesta spajajuca Moravu a Slovensko. Jej stopy sa v terene zachovali dodnes.
Najdi GC3HNB8 a najdes aj cast suradnic.
 Skalnata
Desiaty najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 704 m n. m. ma jednoznacne svoje caro. Poskytuje siroke vyhlady najma na severnu cast Malych Karpat s jej druhym najvyssim vrchom Vysoku. V neposlednom rade tu najdete asi najfotogenickejsi strom Malych Karpat :o)
Hladaj vo vnutri Tatry, Matry a Fatry :o)
Velka Homola
Osmy najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 709 m n. m., kedysi nazyvany aj Kogel, lezi trosku mimo hlavneho hrebena. To co tu urcite neprehliadnete, je kopec ludi a mohutna rozhladna, ktora poskytuje neskutocne vyhlady na cele zapadne Slovensko a okolite pohoria.
Hladaj pod strechou vo vnutri domceka pre vrcholovu knihu :o)
Vysoka
Druhy najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 754 m n. m. Vysoku tvori pomerne ostry skalnaty vapencovy hreben, ktory poskytuje krasne vyhlady na okolite Karpaty ale i Zahorie. Na jej vrchole sa nachadza prirodna rezervacia, pohybujte sa preto po znacenom turistickom chodniku. Najdes tu lesy s charakterom pralesa s priemernym vekom porastov od 160 do 175 rokov. V hrebenovej casti lokality je rast stromov limitovany klimatickymi podmienkami, v priaznivých podmienkach vsak dorastaju do uctyhodnych rozmerov (buk 380 cm, jasen 350 cm, javor horsky 400 cm). Na vrchole sa nachadza aj velky dreveny kriz a pozostatok konstrukcie signalizacneho stoziara pre letisko v Kuchyni.
Najdi signalizacny stoziar a vo vyske cca 4m najdes aj cast suradnic... :o)
Vapenna
 Treti najvyssi vrch Malych Karpat (spolu s Certovym kopcom) s nadmorskou vyskou 752 m n. m. tiez nazyvany Rostun. Nadherny masiv s uzkym skalnatym hrebenom z druhohornych vapencov a dolomitov. V masive Vapennej sa nachadza 114 m dlha jaskyna Haviaren, ktora byva par krat do roka otvorena aj pre verejnost (napriklad 8. maja).
Aj na vrchole Vapennej sa nachadza NPR - jej nazov je Rostun. Zaujímavostou tejto prirodnej rezervacie su drsnymi poveternostnymi podmienkami tvarovane stromy, predovsetkym javory horske v blizkosti hrebena. Naopak na priaznivejsich stanovistiach dosahuju stromy pomerne velke dimenzie (buk 350 cm, jasen 300 cm, javor horsky až 450 cm).
Hladaj vo vnutri domceka pre vrcholovu knihu :o)
Veterlin
Piaty najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 724 m n. m. lezi cely v 5. stupni ochrany prirody. Spolu s Celom tvoria jeden skalnaty hreben. V celom masive sa nachadza niekolko jaskyn. vyhlady su otvorene najma na juznu cast Malych Karpat a Trnavsku tabulu.
Nachadzaju sa tu lesne porasty s priemernym vekom 160 až 170 rokov, ktore su zachovalou ukazkou predovsetkym lipovo-javorovych sutinovych lesov, v malej miere aj bukovych a jedlovo-bukovych kvetnatych lesov. Prevladajucou drevinou je buk, velmi hojnu primes vsak tvori jasen stihly a javor horsky, zriedkavejsie sa najdu aj dub zimny, brest horsky, lipa velkolista, hrab, javor polny, javor mliecny ci ceresna mahalebka. Na viacerych miestach striedaju lesy vyrazne skalne utvary, riedkoles, či male bezlesia so specifickou vegetaciou.
Hladaj vo vnutri domceka pre vrcholovu knihu :o)
Celo
Siedmy najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 716 m n. m. lezi, tak ako Veterlin, cely v 5. stupni ochrany prirody. Spolu s Veterlinom tvoria jeden skalnaty hreben. V celom masive sa nachadza niekolko jaskyn. vyhlady su otvorene najma na juznu cast Malych Karpat a Trnavsku tabulu.
Pri ceste na vrchol narazis na jaskynu (viac info tu) pri nej hladaj muchotravku a pod jej klobukom aj cast suradnic :o)
Zaruby
Najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 767 m n.m. patri medzi najnavstevovanejsie vrcholy aj ked poskytuje iba obmedzene vyhlady. Na zapadnej strane hrebena sa nachadza zrucanina hradu Ostry Kamen.
Hladaj na vrcholovom "casovaci" :o)
Havranica
Siesty najvyssi vrch Malych Karpat s nadmorskou vyskou 717 m n. m. neposkytuje ziadne vyhlady. Vynahradit si to mozete o niekolko desiatok metrov nizsie na Havranej skale, ktora je zaroven aj lezeckym terenom.
Prave sem nech vedu tvoje kroky, sirokou dialnicou pod skalou zlakat sa nedaj ale pekne az na vrchol skaly vylez tu hladaj na vrcholovom "casovaci" :o)
Sorry, only for locals in this moment...
Zdroj textu:
Wikipedia
Male Karpaty, Cerveny Kamen - turisticka mapa, SHOCart, 2006
Kolektiv autorov: Pralesy Slovenska, publikacia vydaná v rámci projektu Ochrana pralesov Slovenska, občianske združenie FSC Slovensko, FSC Trademark ® FSC Forest Stewardship Council, A.C. All rights reserved. FSC-SECR-0131. http://wildfoto.wbl.sk/pralesy_slovenska.pdf
Propagacne materialy modranskeho informacneho centra.
|