Hradisko na vrchu Tríbeč

O hradisku na vrchole Tríbča sa toho veľa nepíše. Podarilo sa mi na stránke obce Velčice nájsť zaujímavý článok. Tu je jeho časť :

Dokladom osídlenia chotára Velčíc v dávnych dobách, pravdepodobne v 7. - 9. storočí, je mohutné hradisko na vrchole Tribeča. Žiaľ, slovenskí archeológovia mu doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť. V matičnom archíve Martine sa zachoval rukopis 11-stránkovej štúdie "O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tríbči", ktorú napísal neznámy, neuvedený autor na začiatku minulého storočia.

Opísal v nej stav kamenného valu: „Mohutný, ľuďmi vytvorený kamenný val v podlhovastej elipse celý štít vrchu obľučuje... Val ešte dnes má značnú výšku a svah aj hať jeho je - 15 metrov vysoká s 35 - 45-stupňovým pozdvihom... V kamennom vale boli štyri otvory - brány 8-10 metrov široké. Pri každej bráne bol 10 - 30-metrový výklenok, ktorý tvorí ochrannú baštu. K hradisku viedli štyri cesty - jedna na juh smerom k Velčiciam, tri na sever k Solčanom."Štúdiu o podobnej kamennej pevnosti na Zobore napísal archeológ Dr. Chropovský. Keď ich porovnáme, vidíme, že sa zhodujú pevnosť na Zobore zaberala 11 hektárov, tvoril ju kamenný sedemmetrový val s drevenou konštrukciou, tri brány boli opevnené podobnými strážnymi vežami. Rozdiel je v tom, že na Zobore sa našiel rezervoár na pitnú vodu, na Tribeči v areáli opevnenia niet studne. Studničky sú len v sedle medzi Veľkým a Malým Tríbečom. Z toho vyplýva, že hradisko nebolo vybudované na trvalé bývanie, malo obranný charakter, malo ochrániť obyvateľov širokého okolia pred nepriateľom. Pravdepodobne nestrážilo žiadnu obchodnú cestu, cez Veľký Tríbeč nebol priesmyk, priechod. Známa cesta „liberta et publica via" z roku 1475 viedla východnejšie cez Zlatno a Kamenné vráta do Solčian. Zachované hradisko na Tríbeči asi patrilo do systému ešte predveľkomoravských obranných hradísk - Zobor, Žibrica, Tríbeč.

ZDROJ: http://velcice.sk/?page_id=148

Ku skrýši: Krabica je umiestnené v strome pred valom, takže nie je potrebné prehadzovať kamene.