V I T A J T E
Solivar pri Prešove, národná kultúrna pamiatka patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. stor. Ložisko kamennej soli sa nachádza na JV okraji v miestnej časti Solivar na ploche zhruba 5x5km. Hlavná časť ložiska sa nachádza v hĺbke od 150 do 800m. Polohy čistej soli sú zriedkavé, väčšinou je znečistená vložkami ílov, pieskovcov a ílovcov. Najväčšiu časť ložiska tvoria soľné brekcie. Lokalita bola objavená na základe výskytu slaných prameňov, ktoré tu boli známe údajne od roku 898, avšak prvá písomná zmienka o nich pochádza až z roku 1223. Prameň sa nachádzal v priestore obce Soľná Baňa, ktorá sa neskôr stala súčasťou Solivaru. Soľanka sa spracovávala v primitívnych varniach. Zhruba od 15. storočia sa začalo s kutacími prácami. V roku 1572 bola vyhĺbená šachta Leopold, ktorá vtedy dosiahla hĺbku A B C m.
K ďalším objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí aj četerne / rezervoáre soľanky /, huta, varňa, sklad soli / komory /, kováčske dielne a klopačka / turňa /. Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovať za najstaršie. Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú D E F m. Neskôr boli vyhĺbené aj šachty Mária, Jozef a Ferdinand. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Ťažba trvala do roku 1752, kedy došlo k prievalu banských vôd na šachte Leopold. Po zatopení bane sa ťažila už len soľanka. Samotný objekt gápľa i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy ( prvá v r.1807, druhá v r. 1844). Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 - 7 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe. Soľanka sa potom spracovávala v dvoch varniach a to Ferdinand a František postavených na prelome 18. a 19. stor. ( zbúrané v r. 1931 ). a skladovala v zásobníkoch tzv. četerniach, ktoré boli na Solivare postavené v roku 1815. Na kamenných podstav-coch je osem drevených nádrží s obsahom 1320 hl, celkom 10560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu četerne, sa soľanka zvádzala do spomínaných varní drevenými trúbkami o priemere 7 cm do predhrievacej, potom do odparovacej panvy. Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Varňa František sa nám nezachovala v pôvodnej podobe, pri požiari v r.1819 zhorela do tla. Kryštalická soľ z odparovacej panvy sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24.hod. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18. mája 1986. Zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez príslušného technického zariadenia a základného inventára. Pre úplnosť spomenieme turňu - zvonicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Postavená je na návrší - obvale.
Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti ( živelné pohromy ). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne. Od roku 1945 sa ťažla soľ lúhovaním vrtmi z povrchu. Vyťažená soľanka sa spracúva v miestnych solivaroch. Z pamiatok, ktoré sa zachovali dodnes je to hlavne gápeľ nad šachtou Leopold, obnovená varňa František, zásobníky soľanky, banícka klopačka, postavená na halde jám Ferdinand a Jozef a taktiež sklady soli, ktoré bohužiaľ zničil v rokoch min. storočia požiar. Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta.
Po mineralogickej stránke je lokalita chudobná. Pekné vzorky sa našli v roku 1955 pri prieskume šachty Leopold.
V hĺbke 132m sa narazilo na veľkú dutinu so stopami starých banských prác, kde sa našli pekné drúzy kryštálov sadrovca veľkosti do 30cm. Zaujímavé vzorky sme našli v apríli 2006 v oblasti vrtov, kde na prírube rúry vedúcej z vrtu vykryštalizovala soľ v pekných drúzach. Niektoré kryštály sú v peknom kostrovitom vývoji. Odobrali sme pár vzoriek, tie ktoré sme nestihli odobrať, nanešťastie zničil dážď. Teraz už len čakať, kedy také vzorky a či vôbec ešte narastú.
V roku 2001 Slovenské technické múzeum sprístupnilo v objektoch varne soli expozíciu s názvom: „DEJINY ŤAŽBY A VÝROBY SOLI V SOLIVARE“.
Viac na www zdrojových stránkach internetu.
Peknú zábavu pri vylúštení a následnom hľadaní - mente prosím iba SWG kesky, kolegovske nevyberajte - DAKUJEM 
S P O I L E R
Po akcii padne nenahraditeľne Terapia svetlom a zvukom v atmosfére soľného vnútra. Napomáha liečeniu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.
