Co je vlastne oblak
Oblak je viditelná sústava malých castíc vody alebo ladu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných planét. Oblaky vznikajú vtedy, ked sa vlhkost vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ladové kryštáliky. Výška, v ktorej sa dej odohráva, býva rôzna a hranica, za ktorou sa plynná fáza vody mení na kvapalnú, sa nazýva rosný bod. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ladový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo velkých výškach obsahujú iba ladové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky a zmiešané oblaky oboje. Casto sa objavuje mylný názor, že oblaky sú zložené z vodnej pary. Nie je to pravda, pretože samotná vodná para je neviditelná bez ohladu na výšku a hustotu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.
Oblaky možno triedit podla rôznych kritérií
Podla výšky možno oblaky zaradit medzi vysoké (5 - 13 km nad povrchom zeme), stredné (2 - 7 km) a nízke (0 - 2 km). Búrkový oblak nie je zaradený do žiadnej výškovej kategórie, pretože sa rozprestiera súcasne vo všetkých výškach. Najväcšia výška, v ktorej sa ešte oblaky bežne nachádzajú, je 20 km a aj to len v rovníkových oblastiach. Minimálna výška nie je nijako vymedzená, pretože oblak môže doslova "ležat na zemi". Vtedy sa nazýva hmla. Menej používaná je klasifikácia podla mikroštruktúry oblaku a genetická klasifikácia oblakov - klasifikácia podla ich vzniku vývoja. Oblaky možno oznacovat aj pomocou ich materského oblaku, tzn. oblaku, z ktorého vznikli. Oznacujú sa názvom patricného druhu s prívlastkom z názvu druhu materského oblaku + prípona.
Najcastejšie je používané triedenie oblakov podla ich tvaru (morfológie). Táto klasifikácia je založená na Medzinárodnom atlase oblakov, ktorý neustále aktualizuje a znovu vydáva Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Posledné vydanie pochádza z roku 1987. Existuje 10 morfologických (základných) druhov oblakov, ktoré sú použité v riešení mystery keše.
Druhy sa dalej rozdelujú na tvary a odrody pomocou špecifických termínov, ktoré sa vztahujú na ich tvar alebo charakter. Existuje 14 rôznych tvarov oblakov a 9 rôznych odrôd. Pre rôzne druhy oblakov sú však možné len urcité tvary a odrody. V jednej chvíli môže mat jeden oblak len jeden konkrétny tvar a jednu odrodu. Dalej sa u niektorých typoch oblakov môžu vyskytovat urcité charakteristiké zvláštnosti alebo sprievodné oblaky. Poznáme 6 zvláštností oblakov a 3 druhy sprievodnýchz oblakov. Vdaka tomu triedeniu sa celý skutocný názov oblaku môže skladat až so štyroch slov (napr. Stratocumulus stratiformis opacus virga).
Ku riešeniu: Na otázniku keš samozrejme nie je. Tu si môžte popozerat oblohu a na nej oblaky :D alebo sa môžte vybrat na prechádzku po lesoparku Chrast.
Podla popisu hore je jasné že existujú desiatky druhov oblakov, stacit bude vediet pomenovat iba 10 základných, však 10 "stagov" stací :)
| Cumulonimbus = 7 |
Stratus = 8 |
Cirrocumulus = 5 |
Altostratus = 4 |
| Altocumulus = 5 |
Cumulus = 5 |
Nimbostratus = 2 |
Cirrus = 1 |
| Stratocumulus = 2 |
Cirrostratus = 0 |
N49° 11.ABC+DEA
E 018° 45.FGH+IJF
Tu si môžete skontrolovat výsledok:
Listing sa niekedy nemusí s Firefox-om :)