Legenda o chlapovi menom Halier
Kovovy pliesok v zobrakovej miske s milodarmi zacvendzal nahlas, az sa zubrienky v mlake prelakli. - Dakujem. Dakujem vam, dobry clovek. Nech vas panbozko ochranuje, - zahladel sa na chlapa z Tomasoviec slepec nevidiacimi ocami. Halier, ako chlapa kazdy pre jeho lakomstvo volal, ani sam nevedel, preco sa sal vypocitavym a lakomym. Odvtedy, ako sa prizenil do jednej z majetnejsich rodin, aj to preto ze sa musel, sa zmenil na obludu. Konopnym spagatikom odmeriaval, kolko sa ukrojilo z chleba, kolko ubudlo z hrnca masti i palenky z flase pre koscov, ktoru neraz krstil vodou. Nezlavil nikomu nic, keby sa bol pred nim hoci i plazil. 4ni svojej zene ci detom. Ti museli pri mesacnom svite chodit zbierat klasy na polia, zrnka postracane z kukurice, zabudnuty zemiacik. 8°a aj vlastnych rodicov spred branicky vyprevadil na cestu. Slovami horsimi ako blen ich pocastoval. - Po co ste prisli? Nemam cas na vase reci. Chodte si po svojej robote! - Ten sa grosa drzi ako kliest psej koze, - hovorili v dedine o Halierovi. Nic si neuzije. 2dravie si nivoci. Do kostola chodi v deravej halene. Pred vlastnymi jedlo zamyka. Ci ste už poculi? Psy od nich usli. Chude ako dratvy. 3.ste aj na oferu v kostole namiesto mince nad kostolnym vrecuskom prazdnymi prstami zamrvi. 4j to, ze vzdy bol pred kazdym zachmureny, akoby pil vodu tazku a bahnistu, aka sa zjavuje v zlych snoch. Chcel si zotrocit nielen zem, rastliny, zvierata, ale i najblizsich. Pokojna hora sa tahala dohora až po skupinku agatov, ked sa namosureny gazda z Tomasoviec rozhodol, ze vyklcuje stromy i krovie a na ich miesto zaseje lany raze, ozivi uhor tmavozelenym zemiacniskom a lesklymi sablami kukuric. 2dalo sa mu, ze dni odkvapkavaju pomaly ako med z lyzice, ktoru si u neho nik nenabral plnu. Ani on sam nie. 1nokedy sa mu snivalo o lukach, do ktorych padaju skaly velke ako kolesa vozov. Budil sa, sotva si lahol. - Rychlejsie, rychlejsie robte! Svet na nas nepocka. Budieval este za tmy celadnikov, ktori sa u neho citili ako zaziva v hrobe. 1ba chudoba ich nutila robit pre neho za par korun na den. Odvtedy, ako vysiel na mizinu gazda, od ktoreho lahko ziskal lesnu podu, co chcel vyklcovat, bol zlostnejsi a zlostnejsi. Akoby bol prirasteny o kliatbu ci zle znamenie. Klamal i sam seba, ako vedel. – Dnes som sa uz najedol, hovorieval si, ked kracal do kopca s prazdnym zaludkom. Cele dni so sekerami na pleciach sa brodili najchudobnejsi chlapi z okolia cez zlte kvety ohnic a psiarku k hore, ktoru si chcel Halier navzdy skrotit a pokorit ju. 9°az v nedelu, ked sa nabozni Tomasovcania schadzali pred kostolom, aby si vypoculi slovo bozie bol už Halier na okraji lesa. - Vari nejdes teraz? 3ste aj v den odpocinku, rubat stromy? Mas malo, ze v den odpocinku musis driet ako kon? – prihovoril sa Halierovi neznamy sa zltymi svetielkami v ociach. - A co ta je do toho, ci budem stinat stromy v nedelu, ci v utorok? 7.amracil sa lesny duch, lebo on to bol, nad junovymi vonami opretymi v oblaky, odputany od ludi, straziaci posvatne ticho hor i lesov. I nad nevrazivymi slovami. - Uz dlho na teba hladim zo svojho zeleneho pribytku a nepaci sa mi tvoja nespratnost a posadnutost mat co najviac. 2ato, ze si vyrubal najkosatejsie stromy, dosliapal najzelensi mach a chystas sa vyklcovat cely moj svet sa velmi hnevam. Halier si prilozil dlane na usi a skrikol: - Nebudem pocuvat tvoje prikazania, nech si ktokolvek. Budem robit, co chcem. 9adsej mi odstup z cesty. Lebo... Ako sa zahanal sekerou, zakrutila sa mu hlava, zrazu videl pred sebou haved ropuch. Prepletali sa pomedzi ne zmije, vpustali mu do oci, nosa i ust horkasty sliz. Nevladal pohnut rukami ani nohami. Lesny duch hladel na jeho ubohost. Videl, ako chce vstat, zdrapit do zoslabnutych prstov porisko sekere, ako si chce zosnat z tvare dotieravu zmiju. No uz nemoze. 6hlapi, ktori si prisli o niekolko dni po placu, darmo zhanali gazdu. – Este sa podme pozriet do lesa, - povedal ktorysi z nich. Nasli len dotrhany odev, sekeru a kosti obhlodané od divej zveri. Miesto, na ktorom Halier klcoval les, nazvali ludia podla prezyvky chlapa z Tomasoviec. Halier. Vola sa tak doteraz.
Povest je zapisana podla rozpravania Adama Mahuta z Dobroce.