Legenda o pravnucke Cinka-Panny

Cele Rakusko-Uhorsko kedysi poznalo znamu cigansku huslistku Cinka-Pannu,narodenu v Gemeri. Ked hrala, aj vtaci vraj prestali lietat a zvierata zostali stat na mieste ako prikovane. Z jej potomkov talent zdedila len pravnucka Maria, ktora sa narodila v Banskej Stiavnici ako siedme dieta v rodine.

Maria bolo zive dieta. Neobsedela nikde ani na chvilku. Vedela zaspievat kazdu pesnicku, ktoru hoci len raz zacula. Melodie sa jej usadzali v hlave ako pestre motyle. Raz rano, ked jej otec Janos Balogh este spal, schytila Mariska, ako ju doma volali husle a len tak skusila prejst slacikom po strunach natretych kolofoniou. Zazrak! Husle akoby ozili v jej rukach. Jej matka tisko otvorila dvere a uvidela ciernu kuceravu hlavu s bradou optretou o Janosove husle. Bala sa zakricat na dceru, aby sa nezlakla a husle jej nespadli na dlazku. Hra prebudila i Janosa. Hned vedel, ktore z jeho deti sa stara, aby sa z ich rodu muzika nevytratila.

Janos dlho nevahal a zobral Mariu do Antola ku kralovskemu hudobnikovi Karolovi Lieberovi, ktory bol nou uplne nadseny. Take nadanie, take nadanie!Ani raz za sto rokov sa taketo zazracne dieta nenarodi. Ved ta sa narodila uz s huslami v rukach!

Hovori sa, ze prastara mama, Cinka-Panna, drzala cely zivot nad Mariou ochranne kridla. Vzdy, ked sa dostala do uzkych alebo mala strach, pretoze bola tremistka, si pred vystupenim pomyslela na Cinka-Pannu. Zdedila po nej i cervene korale, co jej darovali na cisarskom dvore vo Viedni za precitene ciganske piesne. Bez cervenych koralov sa Maria nepohla z domu ani na krok. Vraj ich mala i na svadobnych satach, ked si brala za muza nadaneho vojenskeho hodobnika Ruda Racza. Aj ked zlozila svoj najuspesnejsi cardas, ci ine pesnicky, ktore zludoveli, gulocky na koraloch tak dlho premrvala v prstoch,az boli horuce a jej prsty chladne ako mramor.

Maria sa spolu s muzom Rudom po svadbe prestahovali do Lucenca. Po case sa stala primaskou. Ako stiridsatrocnu ju spolu s manzelom roku 1886 pozvali hrat i do Stareho Smokovca, kde cisarovi Frantiskovo Jozefovi I. zahrala vlastnu skladbu. Nikto ju nenazval inak, ako "druha Cinka Panna". Husle, na ktorych hravala boli pre nu chlebom kazdodennym. Po kazdom vystupeni ich vraj pobozkala. Ziadna velkolepa oslava sa v Budine ci Viedni nezaobisla bez jej vystupenia.

Raz uprostret noci sa jej snivalo, ze stratila cervene korale po prastarej mame. Prebudila sa so studenym potom na cele. Chytila svojho muza za ruku a povedala.

Rudko, bojim sa. Je to zle znamenie. A to nevesti v mojej kariere a mozno i v zivote nic z coho sa mozem tesit.
V sobotu mal po Mariu prist koc a odviest ju do Budina. Bola dazdiva jesen, vymole na cestach plne vody. Pri Godolo sa splasili kone, koc sa prevratil a Maria si zlomila ruku. I cervene korale ostali kdesi tam v blate. Marne ich hladali kocis i huslista, ktory sa s nou viezol. Nenasli sa.

Odvtedy Maria akoby statila doveru v seba. Nic ju nevedelo potesit. Husle odlozila do futralu. Bez hudby,ktora jej v usiach sumela ako morsky priboj bolo ciganskej primaske smutno. I ruka ju bolievala. Stracala sa pred ocami. Otec jej umrel o mesiac a o mesiac po otcovi aj matka. Dve bytosti, ktore pre nu tolko urobili.

Na zaciatku maja sa Marii snivalo, ze v blate nasla cervene korale jej prastara mama Cinka-Panna. Videla, ako jej ich nesie, ako jej ich pripina na vzrusene hrdlo a hovori:
Stretneme sa v posledny majovy tyzden. Este musim opravit puknutu gulocku, potom uz nesmies korale z krku nikdy snat.

Predpoved Cinka-Panny, slavnej primasky z Gemera sa splnila do bodky. Jej pravnucka umrela 24. maja 1898. Na lucenskom cintorine volakedy davno stal pomnik, do ktoreho boli vyryte husle, pod nimi text v madarcine: Maria Raczova zila 52 rokov a Rudo Racz zil 64 rokov. Nech odpocivaju v pokoji! Koniec dobrym notam....

uryvok z knihy Mara Medvedia, uverejnene s povolenim autorky, pani Hany Koškovej